Daniel Harvan
Stále sa len učíme vážiť si minulosť, pomáha nám v tom aj fotografia
Fotografia má úžasnú schopnosť, že dokáže zaujať a otvoriť dvere do témy. Dívate sa na ňu a zakaždým vám niečo napadá, niekam vás to vedie, otvára vám to otázky.
Rozhovor / Dávid Gabera
Piotr Gaska
O festivale Rovinj Photodays 2023
Festival pozostáva z dvoch častí – prvou je Open call, ktorý má charakter súťaže, druhú časť tvoria samostatné výstavy, ktoré, rovnako ako festival, nie sú tematicky zamerané. Porotcami 16. ročníka Rovinj Photodays boli chorvátsky vizuálny umelec ...
O festivale
Sofia Abougalil, Štefan Oliš
Naprieč nocou
Výber z tvorby oboch autorov mapuje subkultúry, nočné mesto, zábavu, komunity ľudí a priateľov. Obaja zobrazujú náhodné, no niekedy mierne štylizované situácie z prostredia mladých ľudí. Zaujímavé je, že napriek 18-ročnému časovému odstupu medzi fotkami sú si výpovede veľmi podobné.
Fotopríbeh
Ema Lančaričová, Veronika Šmírová
Univerzum technických obrazov
Náš svet sa od základov zdigitalizoval a hlavnú rolu získala okrem iného kamera/fotoaparát, ktoré stáli na počiatku tejto zmeny a sú hlavným sprostredkovateľom obrazu v súčasnosti. Kamera sa stáva ústredným motívom diel Emy Lančaričovej, ktorá vo výstave prevracia pozície pozorovateľa a pozorovaného objektu.
Kurátorský text / Dominika Chrzanová
Zuzana Gogová
Záujem je pre mňa silnejším impulzom ako strach
Zuzana Gogová (1990) je dokumentárna fotografka a fotoreportérka. Počas štúdia environmentálnych štúdií na Masarykovej univerzite v Brne (2015) uskutočnila niekoľko terénnych výskumov, čo ju priblížilo k dokumentárnej fotografii a spôsobu, akým pracuje. Zaujímajú ju témy spájajúce osobnú skúsenosť tých, ktorých fotografuje, s väčším spektrom spoločenských zmien, ktorým čelia v priestore a čase. Od roku 2019 zachytáva aktuálne témy ako fotoreportérka pre Getty Images, Anadolu Agency (2023) a sporadicky prispieva aj vlastnými reportážami do médií, ako napríklad Fair Plant, Aktuality.sk, Geo, Lidé a Země.
Rozhovor / Jana Rajcová, M. A.
Boris Németh
Hrdí a nezničiteľní
Koncom júla 2023 na Dúhovom PRIDE na Námestí slobody v Bratislave odhalil verejne svoju orientáciu policajt David Púchovský. Priznal sa, že aj on je gay. Po útoku na Zámockej ulici sa k svojej homosexualite prihlásili viacerí známi aj neznámi Slováci. Dávajú tak odvahu všetkým, ktorí sa stále boja.
Fotopríbeh
Jana Gombiková
Porucha
Človek je citlivá, mimoriadne krehká bytosť, a v skutočnosti vieme viac o vesmíre ako o vlastnom duševnom zdraví.
Kurátorský text / Piotr Gąska
Matej Hakár
Nie som experimentálny, hravý chlapec, ktorý prekvapuje a šokuje. Som skôr tradičný fotograf
Matej Hakár (1982) sa systematicky venuje fotografiovaniu architektúry. Spolupracuje s klientmi a vydavateľmi na rôznych komerčných aj voľných autorských projektoch, ktorých témou sú nové architektonické realizácie, kultúrne dedičstvo, ale aj ľudské zásahy v krajine.
Rozhovor / Daniela Németh
Andrea Kalinová
Nie som vážny typ. Baví ma hľadať kontrasty
Andrea Kalinová sa vo svojej tvorbe zaoberá presahom medzi umením a aktivizmom s dôrazom na architektúru 20. storočia a jej zachovávanie. Okrem fotografie sa venuje aj site specific inštaláciám a filmu, je spoluautorkou niekoľkých publikácií o architektúre. Je členkou Správnej rady Spoločnosti Jaromíra Krejcara, ktorá sa usiluje o záchranu národnej kultúrnej pamiatky Machnáč.
Rozhovor / Jana Gombiková
Trojexpozícia
Gruska, Šimkovičová, Marčeková
Je leto a moja myseľ má dovolenku. Alebo sa iba tak tvári. Je náročné vypnúť v sebe pozorovanie a všetky poryvy ega, ktoré sa konštantne potrebuje porovnávať a sebautvrdzovať.
Rubrika / Veronika Marek Markovičová
Olja Triaška Stefanović
(Ne)pomníky nezúčastneným
Novovznikajúca séria s výrazne politickou tematikou reflektuje obdobie studenej vojny, teda obdobie rozdelené na dva geopolitické póly. Olja Triaška Stefanović výstavou upozorňuje na tretiu stranu (Non-Aligned Movement), ktorá zohrávala dôležitú svetovú úlohu najmä po druhej svetovej vojne.
Recenzia výstavy / Patrik Krajčovič
Matej Hakár, Lenka Lindák Lukačovičová
(O) miznutí
Premiérová autorská výstava dvojice fotografov v inštalačnom dialógu kontempluje tému verejného a súkromného priestoru vo vzťahu s (ne)prítomnosťou človeka.
Kurátorský text / Adam Macko
Mária Mišková
Stretnutie v medzičase. Zo života Ireny Blühovej
O Irene Blühovej, fotografke, členke protifašistického odboja, jej pôsobení v Humennom 1941 – 1943 a letmom návrate po 44 rokoch pri príležitosti autorskej výstavy fotografií.
Profil autora
Vanda Rozenbergová
Andrej Vanga, Príroda. Squarol Prievidza
Aj pri snímaní prírody je hlavným motívom zvyčajne príbeh. Háčik Vangovej tvorby je v tom, že fotografuje iba prírodu. Máme na mysli prírodu ako súhrn vecí a javov, ktoré sú tým najvšednejším pozadím našej dôležitosti, prírodu ako substanciu, ktorá odjakživa obklopuje a tvorí samu seba vrátane človeka.
Recenzia výstavy / Vanda Rozenbergová
Zuzana Pustaiová
Nosenie masiek môže ovplyvniť človeka až tak, že v konečnom dôsledku ani nevie, kým vlastne je
Zuzana Pustaiová (1990) sa narodila v Leviciach. Štúdium absolvovala pod vedením Silvie Saparovej na Katedre fotografie a nových médií na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Doktorandské štúdium obhájila v januári minulého roku (2022) u Jany Hojstričovej. Jej tvorbe dominuje širokospektrálny záujem o sociálne stereotypy a ich vplyv na správanie jedinca, pričom sa pomocou rekvizít a fotografických koláží snaží udržať istú dávku humoru a irónie.
Rozhovor / Patrik Krajčovič
Jozef Sedlák
Petrik Béla - kňaz, fotograf, kronikár
Život a dielo Bélu Petrika venované fotografii je významné práve súčasným pohľadom na minulosť. Jeho fotografie prispievajú k pochopeniu a čiastočnému objasneniu dobového obrazového videnia – tzv. period eye. Sprístupňujú očakávania Bélu Petrika prostredníctvom fotografie vzdorovať obrazu zániku (zabudnutiu) lokálneho sveta, ktorého bol tridsaťsedem rokov súčasťou. Zachránený obrazový archív môžeme zaradiť medzi individuálne voľnočasové aktivity, ktorými Petrik dopĺňal pastoračné poslanie kňaza.
Profil autora
Marek Pupák
Otec mi hovorieval, aby som sa na svet vždy poriadne pozeral
Marek Pupák (1987) je dokumentárny fotograf žijúci v Považskej Bystrici, odkiaľ aj pochádza. Absolvoval Akadémiu umení v Banskej Bystrici (2016), odbor filmová dokumentárna tvorba. Medzi jeho najznámejšie projekty aktuálne patrí časozberný fotografický dokument Blue Grandma (od 2020), v ktorom autor autenticky zaznamenáva vzájomný vzťah medzi ním a jeho babkou. Táto otvorená séria, prezentovaná na sociálnej sieti Instagram, získala veľkú obľubu širokej verejnosti a aktuálne má cez 27 000 sledovateľov.
Rozhovor / Laura Belišová (rod. Štrompachová)
Nefotografie
Peter Župník: Fotografie, ktoré som urobil, ale nikdy som ich nevidel
Bol začiatok roka 1989, zmeny v spoločnosti boli už v Prahe, kde som vtedy žil, cítiť. Po roku 1988, kedy sa tu konali prvé väčšie demonštrácie a ľudia si dodávali odvahu, bolo z rádia Slobodná Európa ohlásené zhromaždenie na uctenie si pamiatky Jána Palacha.
O fotografii, ktorá nevznikla
Tomáš Thurzo
Vo fotke som minimalista
Tomáš Thurzo je módny fotograf pôsobiaci na Slovensku a v Česku. K samotnej fotografii sa dostal cez povolanie grafického dizajnéra až v roku 2013, no za jeho pomerne krátke pôsobenie si môže do svojho portfólia zapísať viacero významných projektov a spoluprác. Vo svojej tvorbe kombinuje nadobudnuté technické znalosti s hravou kompozíciou a emóciou.
Rozhovor / Jana Gombiková
Kolektív autorov
Døkument 2020
Výstava Døkument 2020 voľne vychádza z publikácie døkument1 (2019), ktorá je výberom slovenských dokumentárnych projektov za posledných dvadsať rokov. Kľúčovým kritériom pre výber v Galérii Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne sa stala v prvom rade tematická spätosť fotografií so Slovenskom.
Kurátorský text / Michaela Hučko Pašteková
Gabriel Kuchta
Dokument je nekonečný príbeh
Teší ma, že vďaka fotografii sledujem dôležité udalosti z prvého radu. Veľmi si to vážim. Mám vďaka fotografii možnosť veľa zažiť, vidieť, naučiť sa a dokonca aj zistiť nové veci o sebe samom.
Rozhovor / Jana Rajcová, M.A.
Branislav Štěpánek
Nech radšej fotia tí, čo majú reálny talent
Branislav Štěpánek (1974) je absolventom Institutu tvůrčí fotografie Slezské univerzity v Opave (2018), Česká republika. V minulosti pôsobil ako kurátor festivalu Mesiac fotografie v Bratislave a šéfredaktor časopisu Fotonoviny. Kritické eseje a rozhovory s výtvarnými umelcami publikoval v periodikách Flash Art, Profil, Jazdec, Vlna a ďalších. Je autorom publikácie Stredoeurópsky dom fotografie (2018), mapujúcej tridsaťročnú históriu Stredoeurópskeho domu fotografie v Bratislave s prihliadnutím na nezávislú fotografickú kultúru v období od 80. rokov 20. storočia, ktorá založeniu inštitúcie predchádzala. V súčasnosti pôsobí ako nezávislý kurátor, publicista a kritik súčasnej fotografie. Žije a pracuje v Bratislave.
Rozhovor / Jana Gombiková
Trojexpozícia
Tallová,
Pivoda,
Nohálová
Už rok žijeme v bezprostrednej blízkosti vojny. Zvykli sme si už? Ale čo vlastne môžeme robiť, keď aj tak dobre vieme, že pešiakom stačia slogany. Zámienka ani taktika sa bielym ani čiernym neprezrádza, len ich výzbroj je už zopár storočí najziskovejšia komodita. A keď sa zamyslíme sami nad sebou, sme taká korupčne-žuvačková krajina – požuješ a vypľuješ, najlepšie niekam doprostred chodníka, aby sa nalepila na topánku tomu, na koho by sme si najradšej vyliali svoj sebaľútostný a infláciou násobený hejt a závisť.
Rubrika / Veronika Marek Markovičová
Jarmila Uhlíková
Normálna idylka
Písať o rodine je ako písať o vode. Pulzuje v nás, vyvíjali sme sa v nej, no písať o nej zaváňa zbytočným mudrovaním, z ktorého aj tak nikto nezmúdrie. Ak sa predsa len pokúsim byť stručná a nepatetická, rodina je každodenná drina, multitasking a najvyšší level tréningu trpezlivosti, zmiešaný s tou najčistejšou detskou láskou a nekontrolovateľnou zlosťou.
Kurátorský text / Veronika Marek Markovičová
Judita Csáderová
Trafiť sa do konečnej predstavy nie je vždy jednoduché
Judita Csáderová (1948) patrí k najvýznamnejším predstaviteľkám slovenskej fotografie. Jej vzťah k výtvarnému umeniu a najmä k surrealizmu a abstrakcii počas štúdií na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave (1963 – 1967) a na pražskej FAMU (1968 – 1974) predurčili autorkine ďalšie smerovanie, v ktorom je všadeprítomný záujem o experiment. Jadro jej práce tvorí inscenovaná fotografia, autoportrét či v neskoršej tvorbe veľkoplošné fotogramy.
Rozhovor / Michaela Bosáková
Petra Bošanská
Z mojich modeliek nikdy neťahám sexualitu, slabosť či vulgárnosť
Kedysi som veľmi chcela fotiť módu a dlho som si myslela, že práve toto je oblasť, ktorej sa budem venovať do konca svojej kariéry. Potom som zistila, že to tak nie je. Jediná reakcia, ktorú môžem vo svojom biznise urobiť v reakcii na svet a spoločnosť ja, je prosba o lokálnosť, ekológiu. Niekoľko rokov pracujem pre OZ Červený nos a snažím sa zapájať do projektov pre neziskové organizácie. V rámci štúdia Josei tiež hľadáme projekty, do ktorých sa zapájame. To mi dáva veľký zmysel. Mojou fotografiou a prácou tak môžem pomôcť iným.
Rozhovor / Daniela Németh
Jakub Gulyás
Územie módnej fotografie sa stále rozširuje
Jakub Gulyás (1980) je slovenský módny fotograf pôsobiaci v Bratislave. Začiatky jeho kariéry sa spájajú s lokálnymi módnymi návrhármi a návrhárkami. To predurčilo jeho záujem o módnu fotografiu: práve v tejto oblasti sa stal výrazným pojmom.
Rozhovor / Zuzana Fajta
Kvet Nguyen
Practicing Otherness
„Vo vietnamčine je výraz pre niekoho, kto nám chýba, aj pre niekoho, koho si pamätáme, rovnaký: nhớ."
Kurátorský text / Denisa Tomková
Aurel Hrabušický
Milan Tittel, fotograf (z) Nevinnej galérie
Milan Tittel sa iba v posledných rokoch stal nefotografujúcim fotografom. Dovtedy používal fotoaparát, zabudovaný v smartfóne, ako pomocné záznamové zariadenie, ktoré slúžilo hlavne na dokumentáciu jeho vlastných diel. Snímal hlavne objekty, najčastejšie vlastné diela, ktoré mali pominuteľnú, prchavú povahu, pretože pozostávali z materiálov nestáleho skupenstva. Popritom používal aparát, tak ako mnohí iní, na zachytenie situácií, ktoré ho zaujali, azda s tým rozdielom, že sa viac sústreďoval na svoje vlastné témy, ktoré ho dlhodobo zamestnávali.
Profil autora
Dávid Gabera
Pokračovanie legendy Mariána Vargu na výstave v Danubiane. Ak by to nebol on, nešiel by som do toho, hovorí kurátor Martin Marenčin
Mesiace, ktoré nasledovali, boli podľa neho najnáročnejšie, a to najmä kvôli finálnej selekcii. Výber, ktorý mal na stole, totiž obsahoval vyše päťsto fotografií, čo narúšalo pôvodnú komornú koncepciu výstavy. „Stáli sme pred výzvou, ako to dať dokopy.
O výstave