Ester Šabíková

Mojou túžbou sa stalo vytvoriť priestor na vznik obrazu, ktorý bude demonštrovať hlboké prerastenie s prírodou

Ester Šabíková (1994) je absolventkou Katedry fotografie a nových médií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (2020). Jej fotografie boli v roku 2020 zaradené do knižnej publikácie Fresh Eyes o 100 európskych vychádzajúcich talentoch fotografie. Už počas štúdia sa v jej tvorbe objavila práca s krehkosťou existencie, plynutím času a jeho zbieraním.

Gréta Čandová

Hľadám návrat k jednoduchosti a podstate. K tomu, čo nás spája

Gréta Čandová (1991) študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave a v rámci študijného pobytu aj na Varšavskej Univerzite. Pracovala ako sprievodkyňa v Centre polárnej žiary na Islande, vypomáhala ako dobrovoľníčka v Nepále pri stavbe školy a v rodných Košiciach sa venovala práci s rodinami bez domova a prístupu sociálneho bývania Housing First.

Silvia Lacková Čúzyová

Ostrovy v každodennosti.
O tvorbe Ivana Matejku

Bratislavský fotograf Ivan Matejka patrí k dlhovekým pozorovateľom svojho prostredia, ktorí ho po celý život tvorivo a vytrvalo zaznamenávali. Jeho fotografie z individuálneho uhla pohľadu oživujú rozporuplné dekády nášho 20. storočia, od špecifickej atmosféry záveru päťdesiatych a šesťdesiatych rokov, cez šeď socializmu, ktorý Matejka ako jeden z mála fotil aj vo farbe. Na jeho dobových snímkach sú dnes už neexistujúce zákutia a zátišia, prchavé momenty mesta, ktoré sa dávno stratili v histórii, alebo zostali už len v zážitkoch a spomienkach pamätníkov.

Laura Belišová

Dotknúť sa a darovať si krásu. O tvorbe Petry Cepkovej

Petra Cepková, (1979) je predstaviteľkou súčasnej slovenskej fotografickej scény. Rovnako je aj dlhoročná pedagogička obdivujúca poznanie, umelkyňa milujúca umenie v jeho rôznych podobách a formách, fotografka, žena a matka, pripravená odovzdávať ďalej to, čo sama dostala. Rada by som autorku v rámci jej rozmanitosti priblížila a v nasledujúcich riadkoch interpretovala jej osobnosť a tvorbu.

Tono Stano

Oveľa nebezpečnejšie je žiť v bezpečí

Tono Stano (1960, Zlaté Moravce), jeden z najvýznamnejších súčasných slovenských fotografov, študoval na bratislavskej ŠUP-ke, neskôr pokračoval na FAMU v Prahe (1986). V českej metropole dodnes žije a tvorí. Už počas štúdia na FAMU sa stal výraznou postavou tzv. Slovenskej novej vlny.

Trojexpozícia       

Uhlíková, Benko, Kopcsay

Už tretí rok žijeme s prasknutou škrupinkou nášho rokmi zaužívaného (vlastne) blahobytu. Od predjaria sa nielen u nás objavila vcelku smrtnosnosná kombinácia - k mutujúcej psychadélii pandémie sa pridala vojna a inflácia. Znie to ako priemerne nevydarený scenár veľkorozpočtového filmu, v ktorom je vždy jasné, kto je ten zlý a kto ten dobrý a akú pateticky motivačnú múdrosť bude treba, aby hlavný hrdina na záver povedal. Celý spotený, ale ako víťaz. Kiežby to tak bolo a o pol roka by si na ten film nikto ani nespomenul.

Anton Vydra

Dejiny davovej nenávisti

Ďalší sa pridá a pridá sa aj tretí. Potom štvrtý, piaty, šiesty. Ešte to nie je dav, ale už sa rodí.

Anna Mlynek Maximová

Oheň, voda, kameň, život. O tvorbe Kataríny Poliačikovej

Katarína Poliačiková (1982) je vizuálna umelkyňa využívajúca v tvorbe fotografiu, video, inštaláciu, performance a text. Základom jej tvorivého procesu je kontemplatívna reflexia reality.

Soňa Maletz

Páči sa mi byť iba pozorovateľkou

Soňa Maletz (1992) je režisérka a dokumentárna fotografka. Pražskú FAMU ukončila stredometrážnym filmom Varga (2017) o hudobníkovi Mariánov Vargovi. Momentálne sa venuje nakrúcaniu dokumentárneho cyklu Fotka je mŕtva pre RTVS a tvorbe videoklipov.

Ilona Németh

Eastern Sugar

Názov Eastern Sugar si francúzsko-britské konzorcium zvolilo pre obchodnú spoločnosť, ktorá vstúpila do cukrovarníctva v strednej Európe v 90. rokoch, bezprostredne po páde komunizmu.

Matúš Zajac

Chcem sa pozorovateľa hlboko dotknúť, aby o tom premýšľal

Matúš Zajac (1971) fotograf, pedagóg, kurátor. Fotografiu začal študovať na pražskej FAMU (1996 ), neskôr sa vrátil na Slovensko a umelecké vzdelanie získal na VŠVU v Bratislave (2003). Jeho dlhodobým učiteľom a priateľom bol od roku 1989 Tibor Huszár, u ktorého pracoval ako asistent. Vo svojej tvorbe vedome prepája sociálny dokument s výtvarnými prvkami. Je známy svojimi dlhodobými sociálno-spoločenskými projektami, v ktorých skúma rôzne subkultúry. Svojím expresívnym zobrazovacím jazykom pozorovateľovi umožňuje preniknúť do vnútra fotografovaných subjektov. Okrem dokumentu sa venuje aj reportáži, portrétu či reklame.

Kvet Nguyen

Dôležitý je prvý moment s divákom

Kvet Nguyen (Hoa Nguyen Thi) (1995) absolvovala v roku 2021 magisterské štúdium fotografie na Katedre fotografie a nových médií VŠVU v Bratislave. Je laureátkou ceny Nadácie Tatra Banka 2021 v kategórii Mladý tvorca. Jej bakalárska práca Tu sa môžu miešať jablká s hruškami (2019 - 2020) bola ocenená druhým miestom na Svetovom bienále študentskej fotografie v roku 2019.

Dávid Suchár

Zaujíma ma, prečo sú skejteri takí, akí sú

Dávid Suchár (1981) je skejter, fotograf a filmár. S fotografiou začínal v mladom veku, keď zachytával partiu kamarátov-skejterov na prešovskom sídlisku, kde vyrastal. Dnes fotografuje skejterské komunity v New Yorku či Berlíne a od roku 2017 pravidelne aj dievčenské skejtové zoskupenie v Jeruzaleme, ktoré tvoria členky rozličných náboženstiev. Jeho krátky dokumentárny film Unfinished Stories (2014), v ktorom zaznamenal skejtbordovú komunitu na vidieku východného Slovenska, sa objavil na viacerých filmových festivaloch.

Tomáš Pospěch

Fotiť v českých dedinách bola nuda, vždy nás viac lákalo chodiť na Slovensko, hovorí český teoretik a fotograf

Historik umenia a fotograf Tomáš Pospěch je známy tým, že sa vo svojich dokumentárnych projektoch dlhodobo zaoberá fenoménom „českosti“ a mapuje stereotypy v českej spoločnosti. Jeho fotografické začiatky sú však spojené so severovýchodným Slovenskom, kde v 90. rokoch dokumentoval rusínske obce.

Zuzana Lapitková

Motív tela v slovenskej fotografii

V histórii slovenskej fotografie nájdeme rôzne spôsoby nahliadania na ľudské telo. Spomeňme grafické ponímanie ženského aktu Oľgy Bleyovej alebo hru s perspektívou a mierkou človeka Mira Švolíka. Švolík je však len jeden z reprezentantov generácie Slovenskej novej vlny intenzívne pracujúcej s týmto motívom. Významy, ktoré nesie figúra človeka v umení, sú do veľkej miery ovplyvnené dobovým myšlienkovým svetom spoločnosti. Môj výber fotografov a diel sa preto odvíja od aktuálnych spoločenských otázok súvisiacich s ľudským telom.

Juraj Mravec

Nemyslím si, že poslaním dokumentu je meniť svet

Juraj Mravec mladší (1987) je absolventom Ateliéru kameramanskej tvorby a fotografie (2013) na VŠMU v Bratislave. Venuje sa fotografii, ale aj kamere a réžii. V rokoch 2014 a 2015 získal 2. miesto na súťaži Czech Press Photo v kategórii reportáž za svoje série z Ukrajiny. Jeho režijným debutom sa stal film Mir vam (2016) o živote ľudí naprieč vojnovou líniou na Donbase.

Václav Podestát

31. bratislavský Mesiac fotografie

Po roční přestávce, spojené s globální pandemií koronaviru, proudily opět začátkem listopadu 2021 ulicemi slovenské metropole skupinky příznivců fotografie.

Laura Belišová

Podoby

Zobrazovanie ľudskej podoby prostredníctvom výtvarného umenia má svoju históriu ešte v staroveku. Téma portrétu sa vinie celými dejinami umenia. Prístup k zachyteniu človeka, ako aj  jeho chápanie a významy sa neustále menili. Od idealizácie k hodnote reálneho zobrazenia, od prezentovanej dokonalosti k zobrazovaniu nedokonalej skutočnosti. Od konkrétneho, po abstraktné. Od vysokého, po nízke. Od nedosiahnutelnosti, po širokú dostupnosť. Od hodnoty zachovania podoby, po ukradnutie duše zobrazením tela.

Branislav Štěpánek

V kolobehu sebaoslobodzovania

Spojiť do jedného výstavného projektu tri generačne odlišné, a navyše silne programovo vyhranené autorky je vskutku neľahká úloha. Kurátorka Anna Vartecká skombinovala diela zastúpených umelkýň tak, aby boli dostatočne odlišné a nekonkurovali si, ale zároveň na seba nadväzovali. Výsledkom je, myslím, skvelá konzistentná výstava, inštalovaná v Galérii mesta Bratislavy v rámci uplynulého 31. ročníka Mesiaca fotografie.

Trojexpozícia       

Kamrlová, Žiak, Vankovicová

Keď je človek už roky zahľadený do fotografie - do výstav, fotokníh, písania a editovania textov, či do vlastnej tvorby, príjemným osviežením myšlienkového toku je zadumať sa nad tým, ako čítajú obraz nefotografi. Ľudia z rôznych odborov, ktorí bezprostredne nežijú fotografiou. Nepoužívajú ju ako hlavný vyjadrovací prostriedok. Čo sa skrýva “za obrazom”?

Viki Kollerová

Dobrá fotografia je taká, ktorá ma presahuje

Viki Kollerová (1984) vyštudovala prekladateľstvo a tlmočníctvo na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (2008). Vo svojej fotografickej tvorbe sa od začiatku venuje predovšetkým autoportrétu. Jej prvá samostatná výstava s názvom Na vlastných povrázkoch (2012) skúma limity vnútorného priestoru a hľadá únikové cesty.

Štefan Opavský

Paradoxy fotografických obrazov Borisa Németha

V súčasnej dokumentárnej fotografii sa stalo pravidlom, že pre zrozumiteľné vnímanie fotografického obrazu je takmer vždy nutné brať do úvahy kontext, ideový rámec, voči ktorému fotografiu interpretujeme, posudzujeme a chápeme. Môže ísť o kontext viažuci sa na určitú udalosť (miesto a čas, kde fotografia vznikla), kontext historický, politický, či kontext inej tvorby autora.

Dávid Gabera

Obraz ženy, krajiny. O tvorbe Tatiany Takáčovej

Tatiana Takáčová (1987) absolvovala štúdium fotografie na Katedre fotografie a nových médií v ateliéri Silvii Saparovej na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Pracuje v galérii Šopa, od roku 2022 pôsobí ako kurátorka v medzinárodnom umeleckom rezidenčnom programe K.A.I.R. Košice a na Súkromnej škole umeleckého priemyslu filmovej v Košiciach vyučuje predmet fotografický ateliér. Vo svojej voľnej tvorbe sa pohybuje na pomedzí inscenovanej a konceptuálnej fotografie.

Nefotografie

Matej Hakár: Niektoré intímne fotografie si nosím v hlave

Jedného dňa som odložil fotoaparát, ktorý bol mojou súčasťou a spôsobom nazerania na svet. Mal som pocit, že prežívam emócie druhých ľudí intenzívnejšie, ako tie moje. Že život sa stal fragmentom idealizovaných obrazov a ich interpretácie bez dialógu.

Jana Čavojská

Humans - Obyčajné šťastie Katy Sedlak a Juraja Sedláka

Po vzore známej knihy Humans of the World, spojil Forbes sily s reportážnou fotografkou Janou Čavojskou pre knihu Humans, 2021. Je to jedinečné dielo plné malých, ale veľavravných príbehov ľudí naprieč Slovenskom, ktorí museli v súvislosti s pandémiou niečo zmeniť vo svojich životoch, aby sa mohli opäť „nadýchnuť“.

Robert Vano

Skoro všetko mi vyšlo, pretože som nič neplánoval

Významný slovenský fotograf s americkým občianstvom. Narodil sa v Nových Zámkoch maďarským rodičom. Po maturite v roku 1967 namiesto toho, aby nastúpil na vojnu, emigroval zo socialistického Československa.

Lucia Benická

Kočanove fotohry

Títo autori zaujali multimediálnym prístupom k fotografii, či novými inscenovanými postupmi. Príkladom obidvoch polôh tvorby sú práce Roba Kočana, ktorého multimediálna a experimentálna tvorba sa už takmer tri desaťročia vyvíja paralelne s inscenovanou farebnou aj čierno-bielou fotografiou.

Nefotografie

Katarína Poliačiková: Až kým si nebudeme pamätať to isté

Moja najsilnejšia spomienka na nezachytenú fotografiu, alebo skôr fotografie, sa viaže k osobnému projektu, ktorý som realizovala spolu s mojou nevlastnou sestrou v rokoch 2012-2013.

Janka Blaško Križanová

Historické fotografie žijú s nami

Keď sa dnes opäť pozeráme na prvú zachovanú fotografiu, mnoho z nás v nej na prvý pohľad len ťažko rozozná pohľad z okna. Nenápadný obrázok, ktorého autorom bol okolo roku 1826 Niécephore Niépce, je však vskutku revolučným počinom. Technologický proces, ktorý neskôr sprístupnil svojmu kolegovi Daguerrovi, odštartoval cestu fotografie.

Branislav Štěpánek

Viva Latina!