Dagmar Hochová

Výstava: Dagmar Hochová: Retrospektiva / autorka: Dagmar Hochová / kurátor: Jiří Pátek / architektonický koncept: Tomáš Svoboda / organizátor výstavy: Moravská galerie v Brně / miesto: Moravská galerie v Brně, Pražákův palác, Brno / trvanie výstavy: 19. 04. – 29. 09. 2024

Retrospektívna výstava Dagmar Hochovej v Brne predstavuje viac ako 120 fotografií tejto významnej českej dokumentaristky a je poctou fotografke, ktorá zachytávala podstatu života počas niekoľkých desaťročí. Táto výstava, kurátorsky vynikajúco spracovaná, ponúka komplexný pohľad na Hochovej rozsiahlu kariéru, odhaľujúc jej jedinečnú schopnosť kombinovať sociálny realizmus s intímnym humanistickým prístupom.

Dagmar Hochová (1926 – 2012) bola česká dokumentárna, portrétna a reportážna fotografka, ktorá patrí medzi najvýznamnejších z českých humanisticky orientovaných fotografov. Jej ústrednými témami bol človek a vzťahy medzi ľuďmi. Jej dielo zachytáva reálne neinscenované momenty zo života ľudí, ich gestá a tváre. Je známa predovšetkým svojimi fotografiami detí, portrétmi významných osobností ako aj fotografiami dôležitých historických udalostí. Výstava v Pražákovom paláci však návštevníkom prináša oveľa viac – napríklad historické fotografie z čias, keď autorka študovala na Štátnej grafickej škole a pražskej FAMU, fotografie z Českej národnej rady alebo práce, ktoré vytvárala na objednávku rôznych zadávateľov. Pre dokreslenie atmosféry a objasnenie niektorých súvislostí zo života a diela Hochovej sú na výstave dobové časopisy, plagáty, fotografie generačných súputníkov a dve videoprojekcie a audio ukážky, v ktorých sa môže návštevník započúvať do autentického autorkinho rozprávania. „Spolu s neprehliadnuteľnou kvalitou dokumentárnej tvorby Dagmar Hochovej prináša výstava v druhom pláne podstatné otázky. Napríklad, aký bol za minulého režimu rozdiel medzi oficiálnou, to je publikovanou a vystavovanou tvorbou, a tou, ktorá zostávala v zásuvke či dokonca iba v negatíve?“ poznamenal Ondřej Chrobák, hlavný kurátor Moravskej galérie.

Významným momentom pre vznik tejto retrospektívnej výstavy bol rok 2009, keď sa kutrátor fotografie a nových médií Moravskej galérie Jiří Pátek s autorkou niekoľkokrát stretol. Už vtedy fotografka zvažovala, ako naložiť so svojím rozsiahlym archívom. Autorkinu pozostalosť získala Moravská galéria v Brne na prelome rokov 2013 a 2014. Jej dar umožnil uchovať a sprístupniť verejnosti tisíce jej fotografií a je veľkým prínosom pre históriu českej fotografie, ale snáď najvýraznejším pre českú dokumentárnu fotografiu. Tak ako aj slovenská dokumentárna fotografia, aj tá česká má pomaly miznúcu stopu, jej žijúcimi predstaviteľmi sú osobnosti ako Josef Koudelka, Markéta Luskáčová a Viktor Kolář. Na túto historickú stopu však v súčasnosti len ťažko hľadáme nadväznosť. Pri príležitosti retrospektívnej výstavy Dagmar Hochovej vyšla aj jej rozsiahla monografia s názvom Retrospektíva, ktorú vydalo vydavateľstvo Positif. Obsahuje celkovo 240 fotografií a sleduje život a dielo aj s pomocou rozprávania jej generačných súputníkov, dobových dokumentov, autorkiných negatívov a publikácií, ktoré o jej práci vyšli po páde komunizmu.

Jedným z najpozoruhodnejších aspektov výstavy je jej chronologické usporiadanie, ktoré návštevníkom umožňuje sledovať vývoj štýlu a jednotlivých tém Dagmar Hochovej. Jej skoršie diela sú charakteristické ostrým, no nežným zobrazením povojnového Československa. Hochová svoj objektív zamerala na každodenný život, vyzdvihujúc odolnosť a ducha obyčajných ľudí. Jej fotografie z tohto obdobia zachytávajú strohú krásu krajiny, pričom odrážajú sociálno-politickú atmosféru tej doby.

Pri jej neskorších snímkach je možné si povšimnúť zreteľný posun smerom k nuansovanejšiemu a občas kritickému pohľadu. Toto obdobie jej tvorby je jemne kritické voči sociálno-politickému prostrediu v čase komunizmu. Prostredníctvom spontánnych, neštylizovaných záberov verejného aj súkromného života dokázala Hochová vyjadriť pocit tichého odporu. Jej schopnosť zachytiť prchavé momenty radosti, smútku a úvah poskytuje pohľad do životov jednotlivcov, ktorí sa pohybujú v zložitom sociálno-politickom prostredí.

Majoritná téma Hochovej fotografií – deti a mládež – vyniká ako opakujúca sa téma počas celej jej kariéry a výstava to zdôrazňuje osobitnou sekciou. Jej fotografie detí sú obzvlášť evokatívne, zobrazujúce nevinnosť a spontánnosť na pozadí meniacej sa spoločnosti. Zachytávajú pocit slobody v očiach detí, ktoré vďaka svojmu veku netušia a ešte nevnímajú celospoločenské a politické súvislosti okolitého života. Jej fotografie sú plné nadčasovosti a univerzálnosti, dokážu aj v dnešnej dobe emocionálne rezonovať. Hochová prostredníctvom svojho fotoaparátu nahliadla do sveta plného hier, fantázie a nezávislosti, ale aj malej rebélie. Citlivo pristupovala k detským témam s hlbokou empatiou a porozumením.

Humanistická fotografia, ktorú Hochová majstrovsky ovládala, kladie dôraz na zobrazovanie ľudskej dôstojnosti, emócií a každodenných momentov. Tento prístup je v súlade s princípmi výstavy The Family of Man z roku 1955, ktorej kurátorom bol Edward Steichen. Táto ikonická výstava v Museum of Modern Art v New Yorku prezentovala fotografie z celého sveta a oslavovala univerzálne skúsenosti a ľudskosť. Odkaz na túto výstavu je možné nájsť v rámci retrospektívnej výstavy Hochovej, ako aj v jej retrospektívnej monografii. Musím priznať, že vizuálne spojenie tejto slávnej a historicky dôležitej výstavy ma v prvom momente zaskočilo. V mysli som rýchlo analyzovala informácie, pretože som si bola istá, že nikto z českých a slovenských fotografiek či fotografov nebol jej súčasťou. Podtrhuje však fakt, že Hochovej práca rezonuje s duchom a odkazom humanistickej fotografie a výstavy The Family of Man, pretože aj Dagmar Hochová zachytávala univerzálne aspekty ľudského života prostredníctvom svojho citlivého a empatického objektívu.

Retrospektíva vrcholí Hochovej neskoršími dielam, ktoré skúmajú témy identity a pamäte s často dojímavým prístupom. Hochová bola žiačkou Jaromíra Funkeho a Josefa Ehma na Štátnej grafickej škole v Prahe a priatelila sa s generáciou, ktorá v Československu rozvíjala surrealizmus. Ten fotografka spojila s absurdným nádychom socialistickej spoločnosti 50. až 80. rokov. Portrétovala svojich súputníkov, zaznamenala reakcie na udalosti v roku 1968, dobu normalizácie, pohreb Jana Palacha alebo Jaroslava Seiferta, Nežnú revolúciu v roku 1989, ale zvečnila aj jedinečné momenty z prostredia Českej národnej rady, v ktorej pôsobila ako poslankyňa v rokoch 1990 – 1992.

Samotný výstavný priestor je premyslene navrhnutý tak, aby dopĺňal Hochovej dielo. Sprievodné texty a popisky poskytujú cenný kontext, ponúkajúc pohľad do Hochovej života a sociálno-historického pozadia jej práce bez toho, aby prehlušili samotné fotografie.

Rozsiahla retrospektíva Dagmar Hochovej v Brne je majstrovským predstavením umelkyne, ktorej práca presahuje samotnú dokumentáciu a stáva sa hlbokým komentárom k ľudskej existencii. Hochovej schopnosť zachytiť dušu momentu, jej empatické oko a časová relevantnosť jej fotografií robia z tejto výstavy významnú kultúrnu udalosť. Nielenže oslavuje jej dedičstvo, ale vyzýva k zamysleniu nad trvalou silou fotografie ako média.

Recenzia bola pôvodne uverejnená vo Fotonovinách č.68/2024. Celé číslo Fotonovín si môžete prečítať tu.

Fotoreport výstavy nájdete tu.

– – –

DOKUMEN MAGAZÍN je neziskový projekt, ktorý žije fotografiou. Ak nás chcete podporiť, môžete tak spraviť jednorazovo alebo pravidelným darom cez darcovský portál DARUJME.sk. Ďakujeme!