Mária Mišková

Fotografické aktivity v Humennom pred vznikom fotoklubu – historický náčrt

Začiatky organizovanej fotoamatérskej činnosti v Humennom siahajú do prvej polovice 20. storočia, keď v Humennom aktívne pôsobila fotoskupina pri Klube slovenských turistov a lyžiarov, ktorú v roku 1942 založil a viedol už vtedy známy fotograf, povolaním bankový úradník Ladislav Galoch (1908 – 1986).

V rokoch 1931 – 1950 vystavoval v Záhrebe, Zaragoze, Budapešti, Sao Paule, Antverpách, Štokholme, Paríži, vo Veľkej Británii i v USA. Jeho fotografie boli súčasťou rôznych výstav aj v bývalom Československu. V Humennom pôsobil v rokoch 1942 – 1957. Fotoskupina mala vtedy okolo 15 členov a schádzala sa „U Sodomku“ (budova dnešného Vihorlatu).

Veľký vplyv na rozvoj fotografie v Humennom na začiatku 20. storočia mali vtedajšie fotoateliéry. Z dobovej tlače sa dozvedáme, že v roku 1914 si v Humennom otvorila fotoateliér Oľga Kende a v meste pôsobil Filip Reich (jeho fotoateliér bol neskôr arizovaný). Reich mal výrazný vplyv a začal okolo seba združovať aj iných záujemcov fotografie. Zachovala sa nám fotografia z roku 1933, podpísaná Reichom z prvej fotografickej schôdzky, ktorú venoval Václavovi Feiglovi (1894 – 1968 ) na fotografii vpravo.

Feigl v dvadsiatych rokoch minulého storočia zdedil ateliér po svojej svokre fotografke Márii Dulavej (na fotografii vľavo). Rád odovzdával svoje skúsenosti mladším záujemcom ako boli napr. Oskár Kardoš (1902 – 1971), Ladislav Tôrôk (1911 – 1994), Jozef Račko (1914 – 1991) a Eštok Spiegel (1900 – 1943), ktorí si neskôr v meste otvorili vlastné fotoateliéry. V jednom z nich ako laborantka pracovala Irena Feinová (1922 – 2008), ktorá bola v roku 1942 odvlečená spolu s ďalšími humenskými dievčatami v prvom transporte slovenských Židoviek do Osvienčimu. Z necelej tisícky ich prežilo 20. Z dobových zdrojov je zrejmé, že sa títo fotografi stretávali, aj keď nevytvorili inštitucionalizovanú skupinu.

Postupne sa k nim pridávali aj ďalší: František Fargaš (1910 – 1969), Ľudovít Babjak (1922 – 1996), učiteľ František Horvát (1911 – 1994), gréckokatolícky kňaz Mikuláš Aurel Kerésztényi (1910 – 1969 ), ktorého diela nájdeme v zbierkovom fonde SNG v Bratislave. V roku 1947 sa členom fotoskupiny, vedenej L. Galochom stal aj Robert Spielmann (1913 – 2006).

Fotoskupina pri KSTL v Humennom bola jednou z najagilnejších na Slovensku. Jej výstavy v rokoch 1943, 1946, 1947 a 1952, ktorých sa zúčastňovali členovia fotoskupín z celého Slovenska, patrili k najvýznamnejším fotografickým prehliadkam na východnom Slovensku. Jednej z nich sa o i. zúčastnila a čestné uznanie získala významná slovenská fotografka Irena Blühová, hybná sila prvej skupiny Sociofota na Slovensku, ktorá v rokoch 1931-1932 študovala na legendárnom nemeckom Bauhause. Počas vojny sa zapojila do protifašistického odboja. Následne v ilegalite pôsobila v Humennom pod menom Elena Fischerová (1941 – 1943), pod ktorým v roku 1943 bola ocenená za snímky Jarné hmly v Malej Fatre a Predjarie.

Po 44 rokoch sa Irena Blühová vrátila do Humenného prostredníctvom autorskej výstavy, kedy sa stretla s verejnosťou, ako aj členmi fotoklubu Reflex. O rok neskôr, v roku 1988 Filip Harčarik, Ján Svatuška, Jozef Ondzik, Peter Bodor, Jaroslav Marcinek, Jozef Lauruský, Mária a Ján Miškovi navštívili Irenu Blühovú v jej bratislavskom byte, kde sa s nimi podelila so svojimi bohatými skúsenosťami a cennými radami.

Odchodom Ladislava Galocha v roku 1957 fotoamatérske hnutie v Humennom ukončuje svoju organizovanú aktivitu, zostávajú tu však jednotlivci, ktorí zostávajú verní svojej záľube. K najvýraznejším autorom patril Robert Spielmann (1913 – 2006), rodák z Brna, ktorý sa v Humennom natrvalo usadil v roku 1947.

Fotografovať začal ako študent. V rokoch 1929 – 1932 vytvoril obrazový blok z brnianskeho automobilového okruhu a sériu snímok ulíc a vedút mesta, ktoré boli výrazne ovplyvnené estetikou novej vecnosti. V povojnovom období sa sústredil na motívy portrétu, krajiny a stavebných diel. Ich dokumentácia mu významne pomáhala pri pracovnej profesii. V roku 1950 sa stal predsedom krajského poradného zboru pre fotografiu vo vtedajšom Prešovskom kraji. V 70. a 80. rokoch minulého storočia bol predsedom poradného zboru pri Okresnom osvetovom stredisku v Humennom a v roku 1981 aj prvým predsedom Fotoklubu Reflex. Založil a viedol viaceré fotografické krúžky pre mládež i dospelých.Zanietený fotograf a staviteľ v štátnom podniku Chemkostav v Humennom sformoval okolo seba skupinu spolupracovníkov, v ktorých postupne formoval ich záujem o fotografiu.

V roku 1975 sa začína výrazne aktivizovať metodický úsek amatérskej fotografie v rámci záujmovej umeleckej činnosti na vtedajšom Okresnom osvetovom stredisku v Humennom. Metodická činnosť bola zameraná na rozvoj autorskej základne, na základy osvojovania si fotografického myslenia, podporu talentov a rozvíjanie tvorivých a prezentačných možností fotografie. Od roku 1976 sa začalo s pravidelným organizovaním okresných súťaží amatérskej fotografie, ktoré v 90. rokoch 20. storočia sa postupne rozšírili aj o krajské súťaže a v rokoch 1994, 1997 v Humennom, 2000 – 2003 v Snine a 2009 – 2010 opäť v Humennom aj o realizácie celoštátnych súťažných prehliadok AMFO.

Prostriedkom vzdelávania v prvej etape boli odborné semináre a najmä cyklus školení Diaľkovej školy fotografie podľa osnov Ladislava Noela z Osvetového ústavu v Bratislave, ktoré boli čiastočne prispôsobené miesnym podmienkam a požiadavkam. Tento moment bol v rokoch 1977 – 1980 rozhodujúcim faktorom pre vytvorenie bázy tvorivých autorov a odborne pripravených školiteľov pre základnú tvorivú fotografickú činnosť v okrese.

Vznik fotoklubu Reflex

Po ukončení 1. cyklu DFŠ bol pilierom pre novú fotografickú výpoveď humenských fotoamatérov kolektívny projekt Presídľovania a výstavby vodnej nádrže v Starine, vypracovaný metodičkou OOS Máriou Miškovou. Z pôvodnej nadstavby pre 4. ročník diaľkovej školy fotografie sa stal niekoľkoročný fotodokumentárny projekt (1980 – 1987), ktorého sa začali zúčastňovať fotoamatéri z viacerých miest Slovenska, ale aj Česka, Maďarska a vtedajšej Nemeckej demokratickej republiky. Projekt tvorivo i ľudsky spojil nielen fotografov, ale aj výtvarníkov a filmárov. V tomto čase to bol ojedinelý projekt v sfére záujmových fotografických aktivít na Slovensku.

Tieto udalosti vyústili do založenia fotoklubu REFLEX (1981), ktorý bol od začiatku až do zrušenia Vihorlatského osvetového strediska v Humennom (2015) neoddeliteľnou súčasťou poradného tímu pri realizácii väčšiny fotografických aktivít. Mal okresnú pôsobnosť (v tom čase Snina, Medzilaborce, Humenné tvorili jeden okres) s cieľom aktivizácie všetkých záujemcov o fotografiu (autorov, organizátorov i návštevníkov podujatí) a zároveň bol voľným zoskupením. Začal pôsobiť pri štátnom podniku Chemkostav v Humennom, potom pri Závodnom klube Chemlon a od roku 1990, keď osvetové stredisko získalo kultúrne funkčnú budovu po bývalom Dome ČSSP, fotoklub mal svoje domovské miesto až do zrušenia Vihorlatského osvetového strediska v roku 2015. Od tohto roku doteraz pôsobí pri Vihorlatskom múzeu v Humennom. Predsedom fotoklubu (v rokoch 1981 – 2001) sa stal Robert Spielmann a jeho členmi v prvom rade absolventi 3-ročného cyklu Diaľkovej školy fotografie (Filip Harčarik, Peter Bodor, Ján Svatuška, Štefan Sciranka, Ladislav Jacko, Marta Čandová, Jozef Ondzik, Tomáš Leňo, Jozef Lauruský, Ján Miško, Rastislav Valuška, Mária Mišková, Ludovít Hruška). V tomto čase boli jeho prioritami lektorská činnosť na školách, autorská prezentačná tvorba a organizovanie vzdelávacích podujatí a výstav. Po Robertovi Spielmannovi sa stal predsedom fotoklubu RNDr. Filip Harčarik (2001 – 2016) a od roku 2017 MUDr. Miroslav Vasil.

Popri autorskej tvorbe niektorí členovia fotoklubu viedli mládežnícke fotokrúžky (Harčarik, Svatuška, Bodor, Spielmann, Lauruský) a zúčastňovali sa aj ako lektori a porotcovia rôznych fotografických aktivít. Postupne rástla obrazová i obsahová kvalita fotografických solitérov i kolekcií a začali sa pripravovať nesúťažné tematické výstavy, autorské profily i kombinované výstavy s inými vizuálnymi odbormi. Konfrontácia s autormi z iných regiónov alebo aj zahraničia, stretnutia so zaujímavými osobnosťami fotografického života účinne napomáhali rozvoju fotografie v regióne.

Začali prichádzať prvé úspechy na krajských a celoštátnych súťažiach a prehliadkach AMFO a DIAFOTO. Ján Miško zaznamenal pre Humenné už v roku 1978 prvý úspech na celoštátnej prehliadke. Vzápätí bodovali Robert Spielmann, Filip Harčarik, Jozef Lauruský, Ján Svatuška, Jozef Ondzik. Členmi Zväzu slovenských fotografov sa stali Jozef Ondzik a Filip Harčarik, ktorí sa pravidelne zúčastňovali členských výstav ZSF. V československých kolách fotografickej súťaže vysokoškolákov Fotografia Academica sa opakovane stali (a vo viacerých súťažných kategóriách) víťazmi Tomáš Leňo a Jozef Ondzik. Filip Harčarik sa postupne vypracoval k najaktívnejším fotoamatérom, keď v roku 1980 bol anketou časopisu Výtvarníctvo – fotografia – film zaradený medzi 10 najúspešnejších autorov na Slovensku. V roku 1981 získal Cenu ministra kultúry ČSSR v celoštátnej prehliadke, 1983 Hlavnú cenu v celoslovenskej súťaži fotografických cyklov a seriálov CASSOVIA foto a v roku 1986 1. cenu v súťaži Zväzu slovenských fotografov. Projektu Presídľovanie a výstavba vodnej nádrže v Starine bola venovaná pozornosť v knihe Ľudovíta Hlaváča Dejiny slovenskej fotografie, Osveta Martin, 1989 a v publikácii a výstave Slovenskej národnej galérie: Stratený čas? Slovensko 1969 – 1989 v dokumentárnej fotografii, SNG Bratislava, 2007. Autorská dvojica Tomáš Leňo a Jozef Ondzik pokračovala v téme a časozberným materiálom v priebehu 30 rokov realizovali viacero výstav na Slovensku, ale aj v Rakúsku, Taliansku, Poľsku, Maďarsku, Srbsku, kým program nezavŕšili knižnou publikáciou Rusíni, ktorú vydalo bratislavské vydavateľstvo O.K.O. v spolupráci s vydavateľstvom Slovart s.r.o. v roku 2012. Celoživotnému programu sa v téme rodnej obce Ruské v jej spoločenských, ľudských a kultúrnych premenách venuje Jozef Lauruský. V čiastkových výstavách naprieč desaťročiami sa už predstavil v mnohých mestách Slovenska, Poľska, Ukrajiny i Maďarska. Bohato spracovávaný archív čaká na knižné vydanie.

Po roku 1990 sa činnosť fotoklubu Reflex čiastočne zmenila v dôsledku odchodu niektorých členov na iné pracoviská, do iných miest či krajín. Prichádzali však nové mená (Ľubomír Marko, Radoslav Vajda, Anna Tóthová, Viliam Revťák, Peter Filakovský, Martin Demjan, Petr Tymeš, František Feigl, Jozef Feigl, Natália Štítová, Peter Harvan, Daniela Kapráľová, Alexander Daňo, Peter Salašovič, Marek Suvák, Lenka Cholpová, Peter Lauruský, Veronika Bažaliková, Rastislav Marčák, Vladimír Vajs a i.), z ktorých niektorí časom prešli do novovytvoreného fotoklubu Karpatské ozveny.

Fotoklub Reflex sa neinštitucionalizoval do občianskeho združenia, zostal neformálnym združením so stretnutiami a aktivitami, ktoré sa opierali o činnosť Vihorlatského osvetového strediska v Humennom. Pre svoju propagáciu si vytvoril logo, autorom ktorého je Ján Miško, a webovú stránku, ktorú iniciovala Mária Mišková. Technicky ju zabezpečuje Milan Mihaľko (www.reflex.muzeumhumenne.sk). Od roku 2016 fotoklub na tradíciu fotoamatérskej činnosti nadväzuje pri Vihorlatskom múzeu v Humennom.

Fotografické aktivity obdobia po roku 1990 sa sústredili výraznejšie do rôznych tematických projektov, z ktorých viaceré mali medzinárodný charakter: Warholova ulica – Medzilaborce 1998, Portréty miest – Przemyśl, Ľvov, Humenné 2000 – 2001, projekt 40+4 FOTO/Festival Humenné 2004..., ale aj do realizácie autorských alebo skupinových výstav v poľskom Przemyśli (Spielmann 2001, Lauruský 2007, Vajda 2006, Fiľakovský, Marko a Tóthová 2008), či v maďarskom Egeri (Ondzik, Lauruský 2010). Projekt dvojice Tomáš Leňa a Jozefa Ondzíka Ľudia spod Bukovských vrchov/Rusíni bol odprezentovaný okrem slovenských miest (Snina, Humenné, Prešov, Svidník, Vranov nad Topľou, Bratislava) vo Viedni, Novom Sade i Egeri. V posledných rokoch sa organizujú tematické a vzdelávacie fotografické plenéry s účasťou fotografov z viacerých klubov na Slovensku, z poľského Krosna, ukrajinského Užhorodu a maďarského Egeru. Tieto medzinárodné podujatia bývajú recipročné, čím sa zvýznamnila cezhraničná spolupráca.

K úspechom humenskej fotografie patrí získanie víťazstiev Jozefa Ondzika v roku 2002 a Lucie Nimcovej v roku 2003 v projekte Inštitútu pre verejné otázky pod všeobecným názvom Obrazová správa o stave krajiny, spolu s vydaním rovnomennej obrazovej publikácie. Lucia Nimcová sa stala v roku 2008 Fotografkou roka a úspešne sa fotograficky presadzuje na medzinárodnom poli s niekoľkými prestížnymi oceneniami už ako profesionálna autorka. Mimo rámca fotoklubu Reflex pracuje Jozef Ondzik, ktorý pôsobí ako lekár v Bratislave. V roku 2010 získal ocenenie Fotograf roka a je jedným zo zakladajúcich členov OZ Slovenská dokumentárna fotografia. Obaja sa však príležitostne stretávajú s humenskými fotografmi a radi sa delia o svoje skúsenosti. Solitérne pracuje a fotograficky sa presadzuje Daniela Kapráľová s úspešným autorským programom (ale aj ďalšími projektami) o svojej mame Zuzanke, ktorý bol uvedený vo viacerých slovenských mestách. Vladimír Vajs pripravil cyklus o posvätnej hore Athos, ktorý bol v rokoch 2018 – 2019 premiérovaný v Košiciach, Prešove a v Humennom. Fotoklub Reflex sporadicky a odborne podporuje aj mladých začínajúcich autorov.

V posledných rokoch (2015 – 2021) získal Fotoklub možnosť pravidelnej prezentácie fotografií svojich členov vo Vihorlatskej knižnici, v ktorých sa menšími autorskými výstavami predstavili: Filip Harčarik, Vladimír Vajs, Jozef Lauruský, Martin Demjan, Veronika Bažaliková, Lenka Cholpová, Peter Polanský, Rastislav Marčák, Alexander Daňo, Peter Salašovič, Marek Suvák, Tomáš Leňo, Ľubomír Marko in memoriam a Robert Spielmann in memoriam. K Humennému ako k svojmu rodnému mestu sa vrelo hlási významný slovensko-kanadský fotograf Yuri Dojc, s ktorým bol pripravený projekt Cez oceán/Across The Ocean (1996, 2008, 2009). Kolekcia veľkoplošných aktov zostala v majetku Vihorlatského múzea v Humennom a bola vystavovaná v Košiciach, Prahe (ČR), Krasiczyne (Poľsko) a Egeri (Maďarsko).

Fotoklub Reflex je svojimi aktivitami otvorený pre všetkých a ponúka svoju pomoc a radu, keďže jeho členovia sú navzájom prepojení záujmom a nadšením, ktoré nepozná ohraničenie.

August 2021