Teoretický text

Ema Lančaričová

Instantná fotografia

Polaroid 8x10, zo série Utopia, 2019, Z archívu autorky

O fotografii

Čo je instantná fotografia? Ak hovoríme o instantnosti v zmysle okamžitej fotografie v súčasnosti, je to to, čo každodenne praktikujeme používaním mobilných telefónov. Vyberieme, cvakneme, zdieľame a znovu opakujeme.

Ak však hovoríme o instantnej fotografii v prvotnom význame, hovoríme o polaroidovej fotografii, ktorú si možno pamätáte z detstva v rámci spomienky na svojho strýka z Ameriky, ktorý priniesol fotoaparát a hneď po odfotografovaní z neho vyšla fotografia.

Polaroid 8x10, zo série Aperture, 2022, Z archívu autorky

Má však v dnešnej dobe zmysel hovoriť o instantnej fotografii? V dobe, keď máme všetko okamžite dostupné, bez námahy, bez rozmýšľania? Ak môžem povedať za seba ako fotografku využívajúcu polaroid vo svojej tvorbe, tak určite áno. Už len tým, že veľká časť nášho života sa odohráva online, chýba nám niečo fyzické, materiálne a preto sa prirodzene obraciame späť, a hľadáme niečo, čo by nám to mohlo vykompenzovať. Alebo aspoň prinavrátiť pocit z niečoho magického.

Zaiste má každý z nás v pomyselnej galérii v telefóne tisícky fotografií. Sama ich tam mám v tomto momente uložených presne 9 554. A priznám sa, že ak by sa všetky vymazali, nebude to pre mňa veľká rana. Poviem si, veď odfotografujem ďalšie. Možno práve v tom tkvie ten problém, že náš vzťah k fotografii sa celkovo úplne zmenil. Samotná fotografia sa stáva bezcennou. Už si nepotrpíme na spomienkovej hodnote snímok, už ich nematerializujeme, nedávame tlačiť, aby sme si ich my alebo naši známi mohli prezerať, nevytvárame z nich albumy a ani svoje fotografie nedarovávame blízkym a rodine. No darujeme ich inou formou práve tým, že ich zdieľame na sociálnych sieťach – a kto ich uvidí, ten má k nim prístup.

Expirovaný Polaroid, 2016, Z archívu autorky

Polaroid vyvolaný v chladných podmienkach, zo série Aphelion, 2021, Z archívu autorky

Občas si predstavujem, ako vyzeral svet bez fotografie, bez možnosti zaznamenávať, zachytávať obrazy vytrhnuté z reality. Pritom si dobre uvedomujem paradox, že dnes je pre nás takýto svet nepredstaviteľný.

Fotografia s nami existuje už necelých 200 rokov. Za ten čas sa zmenila jej hodnota, vizualita, dostupnosť, technológia, využitie… Jedno zostáva však stále rovnaké – fotografia bola, je a vždy bude naším (ľudským) vyjadrovacím prostriedok. Niečím, čo môžeme prirovnať k forme jazyka. Uvedomujeme si, že žijeme vo vizuálnom svete, kde už fotografia nepredstavuje vzťah medzi nami a svetom, je jeho absolútne prirodzenou súčasťou. Potrebujeme fotografovať, potrebujeme rozprávať prostredníctvom fotografií a následne rozprávať o fotografiách. Fotografia je tým, čím človek prekračuje a zároveň uskutočňuje sám seba aj danosť svojho prostredia či sveta ako horizontu.

„Akcelerované tempo, kterým je snímek nejen vytvářen, ale také přijímán, umožňuje nový typ fotografické komunikace, která je rychlejší, globálně srozumitelnější a co do exprese někdy ještě bezprostřednější než slova.” ( Nathan Jurgenson, Socialní fotografie, s.31)

Z histórie polaroidu

Polaroidová fotografia ako fenomén bola svetu oficiálne predstavená 21. februára 1947. Jej vynálezcom bol Edwin Land, zakladateľ spoločnosti Polaroid, ktorá sa zo začiatku venovala výrobe polarizačných filtrov. Motiváciou na výrobu fotoaparátu, ktorý okamžite vyprodukuje hotovú fotografiu, bola otázka jeho trojročnej dcéry Jennifer po tom, čo sa fotografovali na prechádzke v Santa Fe na film: „Prečo nemôžem vidieť fotografie hneď?“ Zaujatý detskou naivnou otázkou, začal Land rozmýšľať nad princípmi, ako by instantná fotografia mohla fungovať. V tom čase bolo totiž potrebné čakať niekoľko dní, občas týždeň na vyvolanie filmu a vytlačenie snímok. A prečo nie? Prečo nevyrobiť fotoaparát, ktorý by vám hneď vydal hotovú fotografiu? Veď predsa už samotný zakladateľ Kodaku George Eastman chcel na začiatku 20. storočia umožniť všetkým, ktorí chcú robiť pekné snímky, možnosť tvoriť krásne fotografie práve tým, že predstavil fotoaparát Brownie, na ktorom stačilo stlačiť spúšť. No stále ste museli čakať. V tom je ten hlavný rozdiel – v čakaní, v skrátení času čakania na minimum.

Celý proces vyvolania fotografie bol vďaka polaroidu zminimalizovaný z niekoľkých dní a hodín do šesťdesiatich sekúnd, čo predstavuje extrémny posun pre ľudské vnímanie celého procesu. Polaroid vo svojich reklamách okrem iného využíval slogan „60 second excitement“ (60 sekundové vzrušenie). Týchto šesťdesiat sekúnd medzi aktom odfotografovania a vyvolaním fotografie predstavuje čas neistoty, čas keď je možné aj nemožné všetko. Polaroid tak priniesol možnosť fotografovania ako formu bezstarostnej zábavy. Ľudia si rýchlo uvedomili, že polaroidy predstavujú intímne instantné originály, ktoré neuvidí nik okrem fotografa a fotografovaného. A takisto aj to, že každá zo vzniknutých fotografií je jedinečný fyzický artefakt, produkt jedného konkrétneho momentu. Treba ešte podotknúť, že polaroid nebolo možné zmanipulovať, sfalšovať alebo upraviť. Tieto často opomínané rysy z neho spravili jedinečný materiál.

Za prvý rok existencie polaroidu bolo predaných viac ako 900 000 fotoaparátov prvého modelu Polaroid Land Camera 95 (v dnešnom ponímaní stál približne 800 dolárov). To znamená, že ľudia boli ochotní dobre zaplatiť za možnosť zachytiť prítomnosť a okamžite ju uchovať. Samozrejme, postupne sa začali vyrábali ďalšie modely fotoaparátov – lacnejšie a dostupnejšie. Spočiatku sa používal iba čiernobiely film a až v 60. rokoch 20. storočia farebný film.

Polaroid sa využíval hlavne pre svoju spomienkovú hodnotu, no tento špecifický materiál sa dostal aj do umeleckých kruhov. Vo svojej tvorbe po ňom siahli autori ako Andy Warhol, ktorý sa stal ambasádorom Polaroidu a fotil naň autoportréty, ale aj párty fotky. Chuck Close zasa používal na autoportréty veľkoformátový materiál Polaroid 8x10 a Polaroid 20x24. Ďalej sú to autori ako David Hocney, André Kertész, Robert Mapplethorpe, Richard Hamilton a Andrej Tarkovskij.

Expirovaný Polaroid 669, 2018, Z archívu autorky

Instantná fotografia v podstate prebrala všetky operácie tmavej komory a preniesla ich do vnútra samotného filmu. Spočiatku bol polaroid vyrábaný ako peel-apart film, čo znamená, že pozitív ste po vyvolaní museli oddeliť odlepením od negatívu. Preto sa v tých časoch s fotografiami shakeovalo (triaslo), aby rýchlejšie vyschli zvyšky chémie. Neskôr vznikol typ, ktorý poznáme dodnes (Polaroid 600, Polaroid SX-70), keď má fotografia štvorcový charakter, biely rámik, ochranný plastový nosič a na spodku fotografie sa nachádza pásik, kde je uschovaná chémia. Keď stlačíte spúšť, fotografia vychádza z fotoaparátu von. Presne v tom momente sa pásik s chémiou stlačí medzi dvomi valčekmi, vďaka čomu sa rozprestrie chémia po celej ploche. Na začiatku vidíme iba svetlomodrý štvorec a až postupom času sa začnú ukazovať prvé náznaky, kontúry obrazu. Čím viac je fotografia vyvolaná, tým viac ustupujú modré tóny do úzadia, až kým úplne zmiznú. Vyvolanie polaroidu dnes trvá približne 10 – 15 minút. Prečo sa tento čas opäť navýšil? Pretože sa úplne zmenilo chemické zloženie polaroidu alebo lepšie povedané, muselo sa znovu vmyslieť. Po smrti Edwina Landa a s príchodom digitálnych fotoaparátov mala firma problémy a nevedela udržať krok s dobou. V roku 2008 vyhlásila bankrot, no našťastie v tom istom roku spustila hŕstka nadšencov projekt s názvom Impossible Project a vďaka nim je Polaroid opäť Polaroidom.

Instatné originály

Celý proces fotografovania na polaroid je jedno veľké dobrodružstvo. Začína sa to tým, že ste úplne oslobodení od technických aspektov fotografie, teda naozaj stačí stlačiť spúšť. Človek sa tak môže oveľa viac sústrediť na to, čo fotografuje – na výrez z reality. Po stlačení spúšte vám z fotoaparátu vyjde okamžite jeden fyzický exemplár – originál. V súčasnosti sú dostupné farebné aj čiernobiele filmy, špeciálne edície filmov s farebnými alebo čiernymi rámikmi a dokonca aj s kruhovým výrezom fotografie.

Polaroid zo série Utopia, 2018, Z archívu autorky

Polaroid duochrome blue edition, zo série Utopia 2018, Z archívu autorky

Polaroidové fotografie majú vlastnú typickú vizualitu, zjednodušene povedané, akoby mali vlastný filter. Na výslednej snímke je bežné, že sa ukážu neočakávané prvky, chyby, či už vo farebnosti (čo sčasti ovplyvňuje teplota) alebo v popukaní fotoemulzie, či v zobrazení „zábleskov“ (čo spôsobuje prach, ktorý sa dostal do valčekov alebo pre preexponované časti fotografie). V horúcom prostredí sa fotografie vyvolajú v oranžových teplých tónoch, v chladnom prostredí ťahajú skôr do modra alebo fialova. Záleží aj na tom, kedy bol film vyrobený alebo aký je starý. Ak sa vám náhodou balík s filmom v batohu riadne stlačí, je možné, že časť emulzie sa rozprestrie a časť nie. Pri fotografovaní sa vždy môže stať absolútne nečakaná náhoda a nakoniec si poviete, že to je ešte lepšie, než ste si to na začiatku predstavovali.

No najkrajšie je na tom to, že s fotografiou už nemusíte nič robiť, existuje vo vašom svete a môže vás dennodenne tešiť. Alebo ju môžete rovno niekomu podarovať. Pridanú hodnotu vnímam aj v tom, že v jednom balíku filmov je osem fotografií, takže si človek rozmyslí, čo chce naozaj odfotografovať. Taktiež je v dnešnej fotografickej praxi luxus venovať jednej fotografii približne 15 minút svojho času.

Fascinuje ma, že aj keď sú polaroidové fotografie po 15 minútach ustálené, sú naďalej sčasti citlivé na svetlo a po čase sa začnú aj tak meniť. Zmeny sú síce málo viditeľné, no po pár rokoch môžu fotografie úplne vyblednúť či absolútne zmeniť svoju farebnosť. Napríklad čiernobiele polaroidy sú skutočne čiernobiele tak maximálne prvý týždeň po odfotografovaní.

Čiernobiely Polaroid, Vítkovice, 2018, Z archívu autorky

V súčasnosti sa dokonca vyrábajú nové polaroidové fotoaparáty (Polaroid Now, Polaroid Now+), ktoré sa dajú dobíjať cez usb kábel, preto sú aspoň trošku ekologickejšie, keďže každý balíček filmu nemusí obsahovať vlastnú batériu (film I-type). Okrem toho je v ponuke aj tlačiareň s názvom Polaroid Lab. Stačí priložiť telefón s vybranou fotografiou a tlačiareň vám ju vytlačí v podobe polaroidového snímku. V skutočnosti to nie je tlačiareň v pravom zmysle, pretože obrazovku vášho telefónu odfotografuje cez zabudovaný objektív.

Určite treba spomenúť aj druhého výrobcu instantných fotoaparátov a filmov – Fuji Instax. Dostupný je vo viacerých veľkostiach – mini, square a wide. Hlavný rozdiel je v tom, že fotografie z Instaxu sa vám podaria vždy. Nemusíte sa báť, či bude výsledok podobný realite. Bude. Používa totiž iný druh chémie. Fotografie sú kontrastné, pričom čierna je skutočne čierna. Instaxy sú ideálne na párty, svadby, ale možno ich využiť aj na umeleckú tvorbu.

Polaroid Double exposure, 2022, Z archívu autorky

Polaroid Emulsion Manipulation, 2022, Z archívu autorky

Kreatívne využitie polaroidov

II. séria fotografických workshopov, Arta, 2022, Foto: Daniel Dvorský

Dobrodružstvo s polaroidom sa nemusí skončiť tým, že sa vyvolá fotografia. Existuje veľa kreatívnych techník, ktoré vám rozšíria možnosti instantného vyžitia. Za posledné dva roky sa mi podarilo zorganizovať dve série fotografických workshopov v Arte v Piešťanoch, kde som predstavila viacero z týchto techník. Polaroid Emulsion lift – prenesenie fotoemulzie z Polaroidu na inú podložku napríklad na papier; Polaroid Emulsion Manipulation – kreslenie do vyvolávajúcej sa fotografie z SX-70 fotoaparátu; Polaroid Double Exposure – dvojexpozícia; Polaroid Light Painting – kreslenie svetlom, Polaroid Transparency – rozloženie Polaroidu na vrstvy a zanechanie emulzie na priesvitnej plastovej vrstve; Polaroid Destruction – zásahy rôznymi chemickými prvkami do fotoemulzie; Instax Unlimited - vytváranie nových formátov z Instaxov až po 3D objekty. Najkrajšie na tom bolo to, že účastníci nepotrebovali nič vedieť, naozaj stačilo iba stlačiť spúšť a otvoril sa im úplne nový svet.

Polaroid Destruction, Arta, 2022, Foto: Daniel Dvorský

Polaroid Emulsion Lift, Arta, 2021, Foto: Daniel Dvorský

Ja a polaroidy

S polaroidmi pracujem počas celého štúdia na VŠVU. Momentálne sú, pravdaže, súčasťou môjho doktorandského výskumu. Rada by som vám predstavila jeden z mojich posledných projektov s názvom Aperture, kde som pracovala aj s jedinečným materiálom Polaroid 8x10.

Autorka držiaca fotoaparát SX-70, Foto: Daniel Dvorský

Apertúra je výstavný projekt prezentujúci konceptuálny prístup k médiu fotografie s použitým svetla, času, snímacej častice, snímacieho aparátu a polaroidového materiálu. Séria polaroidových fotografií zachytáva elementárny objekt vo vzťahu k fotoaparátu – šošovku. Na výsledných fotografiách však nie je šošovka ako objekt úplne zreteľný. Polopriesvitný kruhový objekt a meniace sa svetelné podmienky odkazujú na istú fázovosť cyklu a repetíciu zachytávania rovnakého objektu.

Pohľad do výstavy Aperture, Gandy gallery, 2022, Foto: Adam Šakový

Článok bol pôvodne uverejnený vo Fotonovinách 64/23.

– – –

DOKUMEN MAGAZÍN je neziskový projekt, ktorý žije fotografiou. Ak nás chcete podporiť, môžete tak spraviť jednorazovo alebo pravidelným darom cez darcovský portál DARUJME.sk. Ďakujeme!