O fotoknihách

Druhé pokračovanie rubriky o fotografických knihách, ktorá prináša krátke rozhovory s fotografmi a fotografkami, grafickými dizajnérmi a dizajnérkami, študentmi a študentkami fotografie a dizajnu a mnohými ďalšími na tému fotografických kníh. Dnes vám prinášam rozhovor s fotoeditorkou Leou Tyrallovou.

Lea Tyrallová (1984) je slovenská fotografka žijúca v Španielsku od roku 2008. Vo svojej tvorbe sa zameriava na tému rodiny a jej vzťahov, ako aj individuálnu a kolektívnu pamäť v spojitosti s krajinou. Od roku 2014 pracuje ako koordinátorka výroby umeleckých publikácií a od roku 2020 ako externá editorka fotokníh pre vydavateľstvo Absynt. Je zberateľkou fotokníh, amatérskou huslistkou, rada cestuje, číta a učí sa nové veci o svete aj práve prostredníctvom fotokníh.

Dlhé roky si pracovala v mexicko-španielskom vydavateľstve Editorial RM a v súčasnosti si fotoeditorkou vo vydavateľstve Absynt. Aká bola tvoja cesta k tejto profesii? Ako by si opísala svojú skúsenosť práce s takýmto veľkým vydavateľstvom a čo iniciovalo projekty pre domáce publikum so slovenským vydavateľstvom?

Keď som v roku 2009 začala študovať fotografiu na Institut d´Estudis fotográfics de Catalunya, Barcelona (2009-2014), tak ako u väčšiny študentov a študentiek to bolo preto, lebo ma bavilo fotiť. Chcela som si okrem histórie fotografického média a technickej stránky tejto disciplíny rozšíriť obzory o metodológie a spôsoby, ako s obrazom pracovať, vyjadriť samu seba a zároveň vedieť kvalitne a zaujímavo dokumentovať svet okolo seba. V piatom ročníku školy som už vedela, že sa ako fotografka neuživím, keďže ma komerčné zákazky nebavili a na prebíjanie sa autorskou fotografiou vo svete galérií a umeleckých veľtrhov som jednoducho nemala guráž. Knihy a čítanie boli vždy mojou záľubou. Ponúkajú komukoľvek príležitosť si vytvoriť bohatý vnútorný svet a neustále sa učiť. Keď som objavila fotoknihy, zamilovala som sa do formátu, ktorý na jednej strane spájal obraz s textom a na tej druhej uchovával svoj obsah už navždy. Pri výstavách ma totiž vždy iritovalo, že sa niečo vytvorí, ale o pár týždňov zvesí zo steny a zanikne.

Hneď ako som prišla s fotoknihami do kontaktu, vedela som, že okrem ich zbierania s nimi chcem aj pracovať a nájsť spôsob, ako sa nimi uživiť. Keď som začiatkom roka 2014 nastupovala do vydavateľstva RM na miesto vedúcej výroby fotokníh, o vydávaní, editovaní a samotnej výrobe som nevedela takmer nič. Ramón Reverté, umelecký riaditeľ vydavateľstva, mi dal šancu sa všetko naučiť od nuly, za čo mu budem vždy veľmi vďačná. RM vydáva viac ako dvadsať fotokníh ročne, má v svojom katalógu cez 450 publikácií a podpísalo sa pod medzinárodne ocenené publikácie prestížnych umelcov a umelkýň pochádzajúcich z Latinskej Ameriky a celého sveta. Po mojej materskej dovolenke sa v júni minulého roku naše cesty s vydavateľstvom rozišli, keďže sa časovo náročná pozícia a účasť na zahraničných veľtrhoch nedali skĺbiť so starostlivosťou o dieťa a poobedňajším hraním sa v parku.

S vydavateľstvom Absynt spolupracujem ako externá editorka od roku 2020, keď počas tvrdého pandemického lockdownu, ktorý tu v Španielsku bol, vznikol nápad vytvoriť fotoedíciu pre slovenské a české publikum. Iniciatíva vyšla z mojej strany a zakladatelia Absyntu Filip Ostrowski a Juraj Koudela ma veľmi prekvapili, keď sa pre vec nadchli spolu so mnou. Je to prvýkrát, čo mám na starosti samotné editovanie a rozhodnutia s ním spojené. Čerpám zo skúseností nadobudnutých v RM a zo samoštúdia prostredníctvom zberateľstva fotokníh, ktoré ma stále neopustilo aj napriek tomu, už si už nemôžem dovoliť minúť polovičku výplaty na nákup fotokníh.

Absynt uspel vo svojich začiatkoch tým, že priniesol na domáci trh a systematicky začal vydávať kvalitnú reportážnu literatúru. Dobrým edičným plánom, súčasným dizajnom a veľkou dávkou odvahy a nadšenia vytvoril silnú čitateľskú základňu a fenomén reportážnej literatúry na Slovensku. S fotoknihami je naša ambícia obdobná, aj keď v oveľa menšom meradle a s nepomerne väčším stupňom obtiažnosti, čo sa týka nákladov na výrobu a oslovenia špecifického publika. Rovnako ako v reportážnej literatúre a tituloch vydavateľstva mimo tejto edície chceme vydávať knihy so silnými príbehmi a dôrazom na dizajn, ktorý je dnes dôležitejší ako kedykoľvek predtým.

Aký máte edičný plán? Akým spôsobom vyberáte projekty, ktoré budú do neho zaradené? Čo je kľúčové pre vznik úspešnej fotografickej knihy?

Nosnými stĺpmi vydavateľstva sú reportážna literatúra a beletria. Fotoknihy majú všade na svete veľmi špecifickú a vo svojej veľkosti obmedzenú čitateľskú a zberateľskú komunitu a Slovensko v tomto smere nie je výnimkou. Práve z tohto dôvodu edičný plán pre fotoknihy v súčasnosti nemáme. Filtrom pre projekty, ktoré by v tejto edícii mohli byť vydané, som ja tým, že ich sama vyhľadávam. Konečné slovo majú v každom prípade Filip a Juraj. Som rada, že dôverujú môjmu úsudku, ale každá kniha, ktorá sa stane už navždy súčasťou katalógu Absyntu, musí zaujať a presvedčiť aj ich. Keď viacerých ľudí niečo naozaj osloví, tak všetky procesy potom idú jednoduchšie, ako keď to človek má ťahať sám.

Nie je ľahké zovšeobecniť, čo je kľúčom pri vzniku úspešných fotokníh, a to aj preto, že ide o veľmi organický druh tlačenej publikácie, ktorý sa za posledných 15 – 20 rokov rozvíjal, mutoval a posúval svoje vlastné hranice dopredu prostredníctvom kreatívnych spoluprác profesionálov, ale aj amatérov z oblasti fotografie, dizajnu a grafického priemyslu. Z praxe viem, že je mnoho okolností a faktorov, ktoré nemajú priamu spojitosť s kreatívnymi procesmi okolo samotnej fotoknihy, a aj napriek tomu ju vedia dostať na popredné priečky zoznamov a recenzií o najlepších fotoknihách roka. V predajnosti a celkovom záujme publika vedia určite zohrať silnú úlohu aj také faktory ako načasovanie vydania, sprievodné promo aktivity a výstavy, či to, v akom časovom odstupe je kniha vydaná voči poslednej úspešnej fotoknihe o tej istej tématike. Ako aj v literatúre a iných umeleckých odvetviach, aj vo svete fotokníh to majú začínajúci autori omnoho ťažšie než tí už etablovaní. Mnoho ľudí si kúpi novú fotoknihu od Aleca Sotha vydanú vydavateľstvom MACK (UK) alebo od japonského fotografa Daido Moriyama aj bez toho, aby vedeli, o čom je. Sú mená autorov a vydavateľstiev, ktoré sú známkou kvality v tom, čo kniha obsahuje, ako je graficky spracovaná a ako navonok vyzerá. Len tí, ktorí sa dlhodobo venujú vydávaniu fotokníh a sú identifikovateľní svojím osobitým štýlom, si dokázali vytvoriť veľmi silnú základňu klientov a zberateľov. To sme sa ale bavili o úspechu prevažne v tom komerčnom zmysle slova a o tom, či zostalo vydavateľovi po dvoch rokoch od vydania titulu na sklade nula kusov kníh alebo veľká kopa krabíc nimi preplnená.

Mnohokrát sa stávajú kultovými knihy, ktorých komerčný úspech je mizivý alebo si prinajlepšom len horko-ťažko pokryjú svoje výrobné náklady. Ide zväčša o self-published počiny, ktoré v malých nákladoch produkujú samotní autori/autorky s tým, že ich bez akejkoľvek distribúcie posielajú priamo na najdôležitejšie súťaže o najlepšiu fotoknihu roka organizované vydavateľmi alebo fotofestivalmi. Niektorým sa potom podarí zaujať vydavateľa, ktorý im vydá trade edition, teda komerčnú edíciu knihy zväčša o niečo zjednodušenú a finančne menej náročnú, ktorá je ale široko rozdistribuovaná.

Kvalitné fotoknihy sú častokrát výsledkom spolupráce skupiny ľudí, ktorá skoncipovala, navrhla, vyprodukovala a vydala mnoho (dobrých) fotokníh predtým; títo ľudia majú skúsenosti a cit. Mať súbor vynikajúcich záberov a k nim dobre napísaný text už dnes nestačí. Dizajn, inovácia, kvalitné materiály a neurýchlené výrobné procesy sú kľúčové veci pri vzniku výnimočných fotokníh.

Čo obnáša práca fotoeditorky? Čo vnímaš ako najväčšiu výzvu pri tejto práci? Je nejaká časť, ktorú máš najradšej, a naopak, taká, ktorú by si najradšej v procese vzniku knihy vyškrtla z tvojej náplne práce?

Editor alebo editorka je osoba, ktorá projekt pre vydavateľstvo vyberá a ktorá ho v prípade menších a stredne veľkých vydavateľstiev sprevádza ipso facto od začiatku až do konca, pričom tým koncom mám na mysli doručenie nákladu na sklad a začiatok distribúcie a promo. Aktívne sa spolu s autorom/autorkou, dizajnérom/dizajnérkou, poprípade aj ďalšími prizvanými osobami, zúčastňuje kreatívnych, komerčných a strategických rozhodnutí ohľadne knihy ako takej. Skladá tím profesionálov/profesionálok, ktorí na knihe budú spolupracovať; dohliada na to, aby obsahovo aj vonkajším vzhľadom logicky zapadala do katalógu vydavateľa; úzko spolupracuje s autorom/autorkou a dizajnérmi/dizajnérkami, voči ktorých návrhom a požiadavkám musí byť otvorený a zároveň zastupuje záujmy vydavateľstva, ktoré pokrýva z predaja kníh výplaty svojich zamestnancov. Editor/editorka je v tomto kontexte mnohokrát aj koordinátorom výroby a niekto, kto tam pre knihu vždy je. Vo veľkých vydavateľstvách to potom funguje, samozrejme, inak, ale to je už iná téma.

Ako najväčšiu výzvu vnímam úspešne a citlivo skĺbiť všetky vyššie vymenované úlohy editora/editorky a vytvoriť v relatívne krátkom čase nadčasovú publikáciu, ktorá je dobrá a zaujímavá dnes a bude mať čo ponúknuť čitateľovi aj o desať a viac rokov. Časť, ktorú mám najradšej, je prvé pracovné stretnutie medzi autorom/autorkou, editorom/editorkou a dizajnérom/dizajnérkou; to prvé „rande“, na ktorom sa rozprávame a debatujeme o tom, kto má akú predstavu o diele, ktoré sme sa spoločne podujali vytvoriť. Tiež mám veľmi rada ten moment, keď dizajnér/dizajnérka pošle prvé pdf s viacerými návrhmi pre obálku a treba vybrať tú verziu, s ktorou sa bude pracovať ďalej. Časť, ktorú veľmi nemusím, je práve tá finančná, napríklad keď príde nacenenie a je z neho jasné, že treba zmeniť alebo zjednodušiť architektúru knihy, znížiť počet strán, vybrať iné, lacnejšie materiály a podobne.

Ako by si opísala trh s fotografickými knihami na Slovensku v porovnaní so zahraničím? Prečo je to tak?

Na Slovensku trvalo nežijem od roku 2003, to znamená dávno predtým, než som sa o fotografiu a fotoknihy začala zaujímať. Práve preto nebudem tvrdiť, že ho poznám do detailov a mám prehľad o všetkom. Cielene sledujem fotografické publikácie, fotoknihy, ziny a self-published projekty vydané na Slovensku od roku 2000 až do súčasnosti zhruba od roku 2015. Slovenský trh je prirodzene veľmi malý oproti iným, ktoré sú vo vydávaní a predaji umeleckých publikácií tradične silné ako napríklad francúzsky alebo americký trh. Nejde ale vždy len o veľkosť daného trhu či krajiny. Susedné Česko nie je v porovnaní s inými krajinami EÚ veľkou krajinou, no historická dôležitosť a tradícia českej fotografie a tlačených médií spôsobujú aj dnes to, že je u nich svet fotokníh bohatší a rozmanitejší. Hustejšia sieť galérií, univerzít a škôl, kultúrnych podujatí na tému fotografie, fotografických spolkov, ale aj amatérskych skupín a nadšencov vytvára podhubie na to, aby sa fotoknihe darilo viac ako u nás. Myslím si, že na Slovensku je ešte stále veľmi malá skupina ľudí, ktorí sú ochotní zaplatiť za fotoknihu viac ako štyridsať alebo päťdesiat eur. Je nemožné vydať neznámemu alebo začínajúcemu autorovi/autorke fotoknihu vo veľkom náklade, ktorá by nielen pokryla náklady na svoju výrobu a honoráre všetkých zúčastnených (vrátane royalties pre autora/autorku), ale aj vytvorila reálny zisk pre vydavateľa. Treba veľa špekulovať a optimalizovať od začiatku až do konca. Viac ako v krajinách, kde podpora, porozumenie a záujem o fotoknihy sú väčšie a majú širší záber a predajnosť v rámci mainstreamu.

Máme na Slovensku mladé talenty, ktoré by mohli súčasný stav v rámci tohto segmentu zmeniť?

Myslím si, že autori/autorky by sa našli, ale keď sa bavíme o vydávaní fotokníh ako o priemysle, ktorý musí sám seba uživiť, tak sa to bohužiaľ nedá vystavať len na autoroch/autorkách a kvalitných projektoch. Talent je len časť skladačky. Na to, aby to v konečnom dôsledku fungovalo, musí existovať celý ekosystém, ktorý sa dotýka mnohých aktérov a časti spoločnosti. Štát musí v dostatočnej miere podporovať umenie a vydavateľskú činnosť ako takú. Školy musia mať kvalitných a dobre zaplatených pedagógov, ktorí vzdelávajú už deti a mládež a vytvárajú v nich vzťah k umeniu a vizuálnym publikáciám. Rodiny a ľudia patriaci do rôznych generácií musia mať popri záujme aj príjem dostatočne veľký na to, aby si mohli umelecké publikácie kupovať. Sú potrebné špecifické platformy, festivaly a súťaže, verejné aj súkromné, na propagovanie tohto druhu publikácií. Netreba tiež zabúdať na zberateľstvo fotokníh, ktoré je napríklad v krajinách ako Francúzsko alebo Španielsko podporované a rozvíjané aj verejnými inštitúciami. Postupné rozvíjanie tohto všetkého vytvorí v konečnom dôsledku podmienky na to, aby sa fotoknihe a umeleckým publikáciám darilo.

Majú slovenskí fotografi so svojimi projektmi šancu uspieť na zahraničnom trhu?

Myslím si, že áno. Slovenský fotograf a dokumentarista Martin Kollár dokázal, že s talentom a húževnatosťou sa dá presadiť na medzinárodnej úrovni. Medzinárodné veľtrhy a festivaly fotografie ako Les Rencontres d’Arles alebo Paris Photo sú miesta, kde sa každoročne stretávajú tí najlepší vydavatelia fotokníh na svete. Autori využívajú túto príležitosť na neformálne osobné stretnutie s vydavateľmi, aby im v krátkosti predstavili svoj projekt a mali väčšiu šancu zaujať, ako keď ho pošlú vo formáte pdf na info@menovydavatela.com. Musím povedať, že za posledných osem rokov som sa na týchto veľtrhoch stretla alebo prišla pracovne do kontaktu len s niekoľkými mladými fotografmi zo Slovenska. Možno aj tam bude pes zakopaný. Treba viac odvahy a nebáť sa prezentovať sám seba a svoje umenie aj za hranicami a v cudzom jazyku.

Na akej fotografickej publikácii momentálne pracujete v Absynte?

Naša najbližšia fotokniha vyjde začiatkom roka 2024 a je to ambiciózny projekt, na ktorom spolupracuje päť profesionálnych fotožurnalistov a dokumentaristov (Pavol Pekarčík, Vladimír Šimíček, Gabriel Kuchta, Tomáš Benedikovič a Juraj Mravec), ktorí zachytili a stále zachytávajú vojnový konflikt na Ukrajine od jej samotného začiatku. Dizajn a účasť na edícii spolu so mnou má na starosti skvelý grafický dizajnér Milan Nedvěd (CZ), texty a vôbec nápad dať túto knihu dokopy sú z dielne reportéra Denníka N Mirka Tódu. Názov knihy je veľavravný: Ukrajina 24/02/22 –. Podporiť jej vznik je možné prostredníctvom crowdfundingovej kampane na platformách Donio.sk a Donio.cz, ktoré budú aktívne už len do 17. januára 2024.

Viac neprezradím, dúfajúc, že naši čitatelia a čitateľky objavia sami príbehy a obrazy z reality našich východných susedov, ktoré sme do tejto publikácie vybrali. Chcela by som v každom prípade vyzdvihnúť to, že nejde o zbierku fotografií nevybuchnutých mín, zničených sídlisk a trúchliacich matiek. Veľmi sme dbali na to, aby sme ukázali aj odhodlanie, nádej, humor a optimizmus Ukrajincov a Ukrajiniek, ktorých týchto päť fotoreportérov videlo a zachytilo cez svoje fotoobjektívy.

Aká fotografická kniha Tebou zarezonovala v poslednom období?

Z domácej dielne mi nedá nespomenúť fotoknihu Baba z lesa od slovenskej fotografky Leny Jakubčákovej, ktorú Absynt vydal začiatkom novembra tohto roku ako svoj prvý fotoknižný počin. Autorka počas takmer dvoch dekád zdokumentovala každodenný život pani Kataríny Kiovskej, osoby komunistickým režimom považovanej za čiernu ovcu po tom, čo sa aj proti nátlaku a nepriaznivým podmienkam odhodlala zostať vo svojom rodisku a pred zaplavením Košických Hámrov z dôvodu výstavby vodnej nádrže si ako jediná obyvateľka dediny preniesla svoj dom, kameň po kameni, len o kúsok vyššie a s cieľom zostať. Život, ktorý si voľky-nevoľky zvolila, bol samotársky, autentický a pre Lenu Jakubčákovú magický a výnimočný. To všetko v podobe fotografií a textov v nárečí zachytáva táto fotokniha graficky spracovaná Katkou Rybnickou. Pracovali sme na nej s prestávkami takmer tri roky a všetci zúčastnení sme veľmi spokojní s výsledkom. Krehkosť, odvaha a jedinečnosť pani Kiovskej ostala zaznamenaná medzi listami tejto 236-stranovej publikácie. Keď sa podarí publikovať takýto širokosiahly projekt, ktorý mal veľkú šancu zostať zabudnutý „v šuflíku“ autora, mám z toho veľkú radosť.

Ako zberateľka som si pár mesiacov dozadu potom kúpila najnovšiu fotoknihu nórskej umelkyne Mariken Kramer I Hide Myself Within My Flower (Multipress forlag, Oslo, 2023). Je to krehká publikácia v komornom náklade 300 kusov s ručne vyrobenou obálkou, ktorá kombinuje texty a fotografie kvetov zozbieraných na horskej farme v Nórsku, nachádzajúcej sa približne 900 metrov nad morom. Texty sú autorkine fragmentované spomienky z obdobia posledných mesiacov života jej mamy, ktorá milovala zbieranie lúčnych kvetov. Architektúra knihy a organizácia obsahu pripomína botanické knihy a herbáre z minulosti. Čistý a vo svojich detailoch súčasný dizajn, ktorý veľmi dobre prenáša na papier nosnú myšlienku projektu a vnútorný svet svojej autorky, je pre mňa vždy veľmi atraktívna vec, ktorú chcem mať v knižnici a cyklicky sa k nej vracať.