Milota Havránková

Výstava: Modrá strecha /autorka: Milota Havránková / kurátorka: Anna Vartecká / architektonický koncept: Richard Loskot / organizátori výstavy: Galéria mesta Bratislavy, Nadácia Miloty Havránkovej /miesto: Galéria mesta Bratislavy, Mirbachov palác, Bratislava / trvanie výstavy: 20.06.2024 - 10.11.2024

Milota Havránková, Zo série Zelený dom, 1976

Fotografka, vysokoškolská profesorka a multimediálna umelkyňa Milota Havránková (1945) je jednou z najvýraznejších osobností v dejinách slovenskej povojnovej fotografie do súčasnosti. Je takmer symbolickou postavou prezentujúcou povahu a rolu fotografie na konci 20. storočia. Pre jej tvorbu je príznačná pestrosť technologických, formálnych a myšlienkových prístupov, ale i široký záber umeleckých disciplín počnúc dizajnom, módou, cez knižné ilustrácie, monumentálne fotografie do architektúry, inscenovanú a výtvarnú fotografiu až k experimentálnemu filmu. Vlastným umeleckým, tvorivým i ľudským nastavením ovplyvnila niekoľko generácií dnes významných fotografov a fotografiek (napríklad Slovenskú novú vlnu).

Výstava Modrá strecha v Mirbachovom paláci GMB predkladá koncept vychádzajúci z autorkinej osobnej histórie – vsadenej do jej alternatívneho druhého domova, chalupy v osade Sedmák na strednom Slovensku. Tento starý pôvodný dom s modrou strechou sa stáva v spolupráci s výstavno-architektonickým vkladom českého architekta a vizuálneho umelca Richarda Loskota metaforou kľúčových tvorivých línií jej diela. Chalupa sa stala jej slobodným priestorom. Konalo sa v nej množstvo inšpiratívnych stretnutí so študentstvom i blízkymi, vychovávala tam svoje deti a unikala do nej pred mestským a civilizačným chaosom, pri pobytoch v nej čerpala akúsi archetypálnu energiu ukrytú v koreňoch a v pamäti tohto miesta. Hoci to nebolo v súlade s miestnou tradíciou, autorka natrela strechu chalupy na modro, čím vytvorila paradoxne tradíciu novú. Odvtedy sa práve z tejto strechy stal výrazný orientačný bod v rozľahlej krajine pre všetkých, ktorí sa z akéhokoľvek dôvodu rozhodli Milotu na tejto samote navštíviť. Dom s modrou strechou síce zmenil ráz tejto inak svojráznej osady na samote, ale zároveň akoby s ním fluidne splynul, naviazal naň. Paralela modrej strechy tak otvára mnohé významové konotácie: je vizuálnou metaforou esencie vzťahu autorky k vlastným koreňom a kontinuite, ktorá nám čoraz viac chýba v rovine osobnej, kultúrnej i historickej. Traumu diskontinuity zažívame takmer dennodenne v banálnych i v rozhodujúcich spoločensko-politických situáciách. Modrá strecha je však aj dôležitým referentom, ku ktorému sa vzťahujú všetky tematické piliere tvorby umelkyne: interiér a rodina ako ambivalentná sociálna vzťahová architektúra prekračujúca prah samozrejmosti; latentný vzdor voči disciplinujúcej a stereotypizujúcej spoločnosti presahujúci až k aktuálnym emancipačným procesom; ostrovy slobody a nadčasové predobrazy digitálnej doby v médiu farebnej analógovej fotografie, cesty k novému významovému rozpätiu fotogénie v oblasti architektúry a experimentálneho filmového média; hybridná obraznosť rodiaca sa kdesi medzi intuíciou a poznaním, kryštalizácia nových tém z popola starých na prahu porevolučnej spoločenskej transformácie; modrá strecha zastrešujúca dom ako myšlienkový abstrakt prepájajúci zem a nebo, čas a priestor, vedomé i nevedomé trajektórie Milotinej tvorby.

Výstava predstaví týchto päť okruhov vo vzájomných, nie však prísne chronologických väzbách tak, aby poukázala predovšetkým na autorkinu fascináciu fúziou nesúrodých techník, nutnosť neustálej osobnej revízie predchádzajúcich technologických postupov a snahu zachovať si vnútornú ľudskú integritu i tvorivú slobodu. Odkrylo sa tak niekoľko nadčasových tém, ktoré môžeme vnímať i v určitej paralele k Mirzoeffovej medziodborovej analýze vizuálnej kultúry, ktorá pomáha porozumieť premenám funkcie obrazu v modernej spoločnosti. Stále aktuálne otázky tvorby, cirkulácie, recepcie i reprezentácie obrazu, kolonizácie obrazu obrazom, simulácie (alternatívnej) skutočnosti alebo fetišizácie pohľadu je možné presvedčivo priraďovať k akýmsi „vyšším princípom Milotinej tvorby“ a nachádzať tak neustále aktuálne paralely.

Milota Havránková, Zo série Introspekcia, 1975

Milota Havránková, Zo série Plný čas, 1980

Milota Havránková, Zo série Integrovaný obvod, 2000

Milota Havránková, Zo série Next Page, 2014

Fotoreport výstavy nájdete tu.

– – –

DOKUMEN MAGAZÍN je neziskový projekt, ktorý žije fotografiou. Ak nás chcete podporiť, môžete tak spraviť jednorazovo alebo pravidelným darom cez darcovský portál DARUJME.sk. Ďakujeme!