Martin Jombík

Výstava: Nearly True Tales & Short Stories / autor: Martin Jombík / kurátorka: Alena Vrbanová / miesto: Galeria Aparte, Jasy, Rumunsko / spoluorganizátor: George Enascu National University of Arts, Jasy, Rumunsko / trvanie výstavy: 21. 01. - 31.01.2025

Martin Jombík, Z cyklu Comebacks, 2020

Samostatná výstava slovenského vizuálneho umelca - fotografa Martina Jombíka (1987) predstavuje jeho aktuálnu tvorbu z obdobia 2020 – 2024. Vo svojej tvorbe Jombík reflektuje sociálnu, dobovú a personalizovanú identitu človeka a prostredia, ktoré spoluutvára s dôrazom na osobnú a kolektívnu pamäť. V centre záujmu autora stojí aj analytický prístup k médiu fotografie dnes. Prejavuje sa permanentným skúmaním meniacej sa povahy a nových technologických aspektov fotografie, pričom ich zvláštne aplikuje. Všetky postupy digitálneho a postdigitálneho zobrazovania vracia Jombík do analógovej podoby. Refotografiou alebo metódou gestickej krkváže fotografií a ich prefotením do plošnej formy. Jeho gesto vychádza pritom z povahy doby, ktorú prežívame ako rýchlu, fluidnú a sublimatívnu.

Aktuálne Jombík pracuje s novými možnosťami AI technológie. Výstava premiérovo prezentuje dva rozsiahle cykly postfotografií, generovaných na základe autorského konceptu pomocou AI. Cyklus snímok vyzitkového formátu s názvom Snapshot 2.0 ( instax, 2024) zobrazuje rad generovaných tvári a situácií na základe určitých dobových indícií a epistém. Ide o obdobie 80. rokov 20. storočia v kontexte bývalého Československa v ére „rozvinutého“ socializmu. V tomto cykle pracuje autor ako sociálny antropológ a súčasne archeológ média fotografie. Pomocou AI generuje obrázky, ktoré klasickou cestou premieňa na „vieryhodné“ negatívy a analógové fotografie. Naratív týchto obrazov – simulakier - je kritikou pretrvávajúcej nostalgie a blednutia kolektívnej pamäti. Svojou výpovednou a zobrazovacou povahou sú to melancholické - akoby halucinačné - afotografie a predsa sa nám javia ako reálne. Predstavujú esenciu apatických, bezprizorných a unavených ľudí. Paralelne vznikal aj cyklus postdigitálnych farebných analógových fotografií Transgeneration Sadnesses (2024 - 2025). Identita (nielen) mladých ľudí fascinovala umelca už v cykle Vreckové fetiše/Privátne utópie (2020), kde Jombík výrazovo kombinuje portrétny a dokumentárny štýl zobrazenia. Zachytáva pritom bizarné štylizácie a excentrické fetiše portrétovaných. Memorabilnú povahu majú podsvietené objekty s pásmi autorských negatívov Nota Bene, (2025). Vznikli kombináciou archívnych, aj veľmi starých negatívov umelca, a negatívov jeho nových cyklov, generovaných pomocou AI, ktoré takto uchoval do „archaickej“ podoby. Cyklus negatívov nesie muzeifikovanú podobu osobnej pamäte autora a súčasne poukazuje na krízu výsadnej „pravdivosti“ a dokumentárnosti média fotografie.

Zo starších diel Martina Jombíka výstava zahŕňa tri prepísané refotografie z cyklu Comebags (2000 - 2025), ktoré vznikali viacfázovo. Výstavu autora uzatvára osobitá komorná časť – akýsi kabinet kuriozít. Reportážne snímanie sa prelína s umeleckým zámerom v akcentovaní detailov z cyklu Privátne útópie, (2020- súčasnosť, silver gelatin print, digital print) kde autor hľadá koreláciu medzi priestormy tmavej komory, ktorá patrí k neodmysliteľnej súčasti Jombíkovej tvorby a klubmi, kde sa stretáva BDSM subkultúra. Oba priestory v jeho tvorbe spájajú neodmysliteľné štipľavé pachy, jasne definované pravidlá, ktoré sa zlievajú v atmosfére červeného svetla.

Martin Jombík, Z cyklu Transgeneration Sadness, 2024

Martin Jombík, Z cyklu Snapshot 2.0, 2025

Martin Jombík, Z cyklu Transgeneration Sadness, 2024

Fotoreport výstavy nájdete tu.