Vreni Hockenjos, Thomas Wiegand

Dášenka čili život šteněte (1933) od slávneho spisovateľa Karla Čapka je absolútnou klasikou medzi detskými knihami. Príbeh nezbedného šteniatka foxteriéra je rozprávaný prostredníctvom Čapkovho textu, skíc a fotografií zasadených do pozoruhodného layoutu modernistického umelca Karla Teigeho. Kniha prešla mnohými vydaniami a verziami a bola preložená do nespočetného množstva jazykov, vrátane čínštiny a japončiny. Aj deväťdesiat rokov po svojom prvom vydaní je stále v tlači. Okrem toho, že ide o detskú knihu, je to aj fotokniha, avšak dlhú dobu neboli fotoknihy pre deti brané vážne. Historické prehľady o fotoknihách ich väčšinou vynechávali a výskumníci im venovali len malú pozornosť. Až v poslednom období sa dá zaznamenať zmena a rastúci záujem o fotoknihy pre deti, nielen zo strany komunity fotokníh, ale aj z oblasti výskumu detskej literatúry (1).

V rámci Photobook Week Aarhus 2023 sme dostali príležitosť kurátorovať výstavu venovanú tejto téme v spolupráci s Múzeom súčasného umenia HEART v Herningu. Pod názvom For Kids Only?! Exploring Photobooks for Children (Len pre deti?! Skúmanie fotokníh pre deti) sme vybrali o niečo menej ako 100 kníh z rôznych krajín, ktoré boli publikované v priebehu rokov (2).

Vzhľadom na to, ako málo sa vie o fotoknihách pre deti, sme sa rozhodli, že naším kurátorským konceptom bude ukázanie širokého spektra a rozmanitosti týchto publikácií - historicky, ale aj geograficky a štýlovo. Naším poslaním preto bolo prostredníctvom výberu ukázať, že existuje skutočne veľa skvelých fotokníh pre deti, ktoré si zaslúžia uznanie a hlbšie štúdium. Názov výstavyFor Kids Only?! sa dá čítať v tomto smere ako pokývanie hlavou, pretože sme presvedčení, že fotoknihy pre deti by sa nemali odmietať ako niečo, čo sa týka iba detí.. For Kids Only?! je však aj anglický názov dánskej knihy Børnenes billedbog(Detská obrázková kniha, 1975) od Jespera Høma a Svena Grønlykkeho. Táto kniha obsahuje približne 500 celostránkových čiernobielych fotografií bez akéhokoľvek sprievodného textu a je skvelým príkladom toho, aké sofistikované môžu byť detské fotoknihy. Kniha bola tiež úspešná na medzinárodnej úrovni a kvalitne vytlačené kópie sú veľmi populárne medzi zberateľmi, takže v súčasnosti je ich kúpa dosť nákladná.

Keďže výstava bola prezentovaná v Dánsku, vybrali sme pomerne veľký počet škandinávskych kníh, aby sme oslovili miestne publikum. Bola to však čistá náhoda a šťastie, že medzi najstaršími fotoknihami pre deti, ktoré boli kedy vydané, je aj zväzok, ktorý pochádza z Dánska. Už v roku 1866 vydal fotograf Harald Paetz v koži viazaný album pod názvom Fotograferede Børnegrupper (Fotografované skupiny detí). Obsahuje šesť albumínových fotografií detí inscenovaných v rôznych hravých prostrediach. Reprodukcia fotografií v knihách bola v tomto období ešte náročná, takže pôvodné obrázky bolo potrebné na stránky lepiť ručne. Ku každému obrázku bola dvojveršová riekanka od už vtedy slávneho autora rozprávok Hansa Christiana Andersena. Pozoruhodné – a výslovne uvedené na titulnej strane – je, že rýmovačky boli napísané špeciálne pre každú fotografiu, a nie naopak. Napriek tomu, že obsah bol jasne zameraný na deti, nie je úplne isté, či bol skutočne určený pre mladých čitateľov (takáto kniha bola samozrejme dosť krehká a drahá, takže mohla byť určená skôr pre dospelých). Vieme však, že Paetz vytvoril aj ďalšie podobné knihy a považoval ich za spôsob reklamy svojho štúdia. Kniha o deťoch by teda ukázala, akým zručným fotografom Paetz bol, aj keď pracoval s mladšími subjektmi. Nie je známe, koľko kópií tejto rannej knihy od Paetza a Andersena bolo vyrobených. Kráľovská knižnica v Kodani vlastní jeden exemplár, a keďže je taká vzácna, vystavili sme len faksimile vydanie (3).

Či už môžeme, alebo nie považovať Fotograferede Børnegrupper za „skutočnú" fotoknihu pre deti, v 30. rokoch 20. storočia sa tento žáner naozaj rozvinul, v čase, keď fotoknihy všeobecne zažívali rozmach. Preto bola väčšina kníh, ktoré sme vybrali na výstavu, z 30. rokov alebo z neskorších období. Aj keď sme dbali na to, aby sme zahrnuli knihy zo všetkých desaťročí po roku 1930 až po súčasnosť, ukázalo sa, že niektoré obdobia vyprodukovali podstatne viac predmetných kníh ako iné. Zatiaľ čo v 50., 60. a 70. rokoch fotoknihy pre deti zažívali vrchol, v 80. rokoch a neskôr je možné badať pokles. To mohol byť výsledok, ako poznamenala Bettina Kümmerling-Meibauer, paralelného nárastu popularity televízie (4). Zatiaľ čo niektorí výskumníci tvrdili, že táto kríza fotokníh pre deti pokračuje dodnes, my by sme argumentovali, že záujem sa teraz opäť zvýšil a najmä vo Francúzsku v súčasnosti vydávajú množstvo skvelých fotokníh pre deti vydavateľstvá ako Les Grandes Personnes a Thierry Magnier. Medzi najplodnejších a najzaujímavejších súčasných tvorcov fotokníh pre deti patrí francúzsko-kanadské vydavateľstvo Claire Dé, ktorého leporelo sme zaradili do výstavy. Toto leporelo má viac ako 7 metrov, čím stiera hranice medzi knihou a hrou (5). Stojí za pripomenutie, že medzi historickými knihami, ktoré sme vybrali, je až desať titulov pochádzajúcich z bývalého Československa. Je to čiastočne dôsledkomaj toho, že odborné znalosti Thomasa Wieganda a jeho súkromná zbierka fotokníh sa zameriavajú na publikácie z bývalých východoeurópskych krajín (6). Vysoké číslo však tiež odráža skutočnosť, že okolo roku 1960 existoval v Prahe veľmi živý trh s detskými fotoknihami.

Jedným z dôvodov tejto zvýšenej aktivity bolo, že vydavatelia z krajín východného bloku boli povinní generovať príjem v cudzej mene z predaja kníh. Pražské vydavateľstvo Artia sa napríklad špecializovalo na export cudzojazyčných kníh podobne ako Edition Leipzig v bývalom východnom Nemecku. Knihy pre deti boli obzvlášť lukratívnou oblasťou podnikania. Artia vydala najmä okolo roku 1960 veľké množstvo kníh v nemčine, ale aj angličtine a francúzštine, z ktorých niektoré vznikli aj na objednávku iných vydavateľstiev. Viaceré z týchto kníh vyšli najskôr v cudzom jazyku a až neskoršie vydania smerovali na domáci trh – v niektorých prípadoch neboli v Československu vydané vôbec.

Jednou z takých kníh je nádherná Nová knížka pro děti o chvástavém štěněti (1964) od Jana Lukasa a Emanuela Fryntu. Jej prvé vydanie vyšlo v nemčine o dva roky skôr pod názvom Vom lügenhaften Hündchen. Na svojom robustnom a umývateľnom obale sa programovo hlási k „novej knihe“ pre deti a skutočne pôsobí sviežo a moderne dodnes. Podobný príbeh od Lukasa a Fryntu o jeleňovi (Reni und das Reh, 1962) bol vydaný výlučne v nemčine. Zdieľal rovnaký osud ako abecedná kniha fotografa Františka Vopata, ktorá bola publikovaná iba v nemčine (Tier ABC, 1959) a v angličtine s upraveným textom (Animal Alphabet, 1963).

Ďalšou pozoruhodnou fotografkou v tom období bola Milada Einhornová, ktorá vytvorila dve detské knihy, ktoré sme zaradili do našej výstavy. Říkali mu Frkoš (1963) hovorí o starostiach matky drozdice s mláďatami, pričom fotografie hovoria o trochu inom príbehu: ako sa deti starajú o mladého v drozda. Expresívna úprava Pravoslava Sováka s farebnými grafickými prvkami je typická pre dané obdobie, ale pre fotoknihu zostáva jedinečná. V knihe Ricky (1959) je koza nádhernou hlavnou postavou. Kniha zachytáva Rickyho dobrodružstvá vo veľkomeste a ponúka aj očarujúci portrét Prahy, ktorý si dodnes zachováva svoje čaro.

Moderný život vo veľkomeste je aj predmetom knihy Ladislava Svatoša Hledej co najdeš ve městě (1959). Ide o robustné leporelo s farebnými kolážami, ktoré zaujímavo kombinujú kresby s fotografiami.

Detské knihy vytvorené podľa filmov sú všeobecne pomerne bežné, a preto sme do našej výstavy zahrnuli aj dve takéto knihy z Československa. Surrealistický vianočný zážitok Vánoční sen malé Zdeny v noci štědrovečerní (1947) od Pavla Hrdličku (fotografie) a Pavla Kohouta (text) a Klaun Ferdinand a raketa (1965) od Ota Hofmanna (text) a Miroslava Pesana (fotografie), ktorá vznikla na základe rovnomenného filmu z roku 1962. Táto kniha bola tiež publikovaná v NDR v roku 1967 v mierne upravenej verzii.

Treba zdôrazniť, že náš výber detských kníh z bývalého Československa nemožno v žiadnom prípade nazvať reprezentatívnym. Vzhľadom na finančné a časové obmedzenia sme museli mnohé zaujímavé tituly vynechať. Spomedzi nich by sme mohli spomenúť napríklad odborné knihy o technických témach vydané vydavateľstvom Karel Synek, ktoré sa špecializovalo na detské knihy od 30. rokov 20. storočia, ale aj iné klasiky ako Pusťte basu do rozhlasu! (okolo 1935) s fotomontážami alebo Raf (1947) od Václava Jirusa, ktorého zvieracie príbehy mohli byť inšpirované Čapkovou Dášeňkou. Úžasný cirkusový svet od Zdeňka Seydla s fotografiami Viktora Radnického (Zirkus, 1960) alebo dobrodružstvá vo veľkom prázdninovom tábore (Planeta Osada, 1956) sú ďalšími príkladmi úžasných fotokníh z tohto obdobia. Ale aj kniha s jasne propagandistickým zámerom, ako je humoristický titul Vojáci zblízka (1966) o armáde a živote vojakov, by bola vhodná na prezentáciu.

Existuje skutočne nespočetné množstvo fotokníh pre deti, z ktorých mnohé sú zabudnuté, ale zaslúžia si byť znovuobjavené. Dúfame, že našou výstavou sme dokázali ponúknuť pohľady na hravú rozmanitosť tohto oboru. Nech naša práca slúži ako predjedlo pre hlbší výskum, ale aj ako inšpirácia pre tvorbu nových kníh – nielen pre deti.

Poznámky (1) Príklady obnoveného záujmu o výskum v posledných rokoch predstavujú napríklad: Laurence Le Guen, Cent cinquante ans de photolittérature pour les enfants, Nantes: editions MeMo, 2022; Elina Druker, Bettina Kümmerling-Meibauer (eds.), Photography in Children’s Literature, Amsterdam/Philadelphia: John Benjamin Publishing 2023. (2)For Kids Only?! Exploring Photobooks for Children (Len pre deti?! Skúmanie fotokníh pre deti) bolo kurátorované autormi a vystavené v Múzeu súčasného umenia HEART v Herningu, Dánsko, od 5. novembra 2023 do 14. januára 2024 v spolupráci s Photobook Week Aarhus 2023. (3) Harald Paetz (fotografie), Hans-Christian Andersen (text), Fotograferede Børnegrupper. Pôvodné vydanie: København, 1866; reprint (leporello): Los Angeles: Cotsen Family Foundation 2002. (4) Bettina Kümmerling-Meibauer, „Der Blick auf das Fremde. Astrid Lindgrens und Anna Riwkin-Bricks Fotobilderbücher“. In: Svenja Blume et.al. (eds.), Astrid Lindgrens Werk und Wirkung: interkulturelle und internationale Perspektiven, Frankfurt: Peter Lang 2008, s. 249. (5) Claire Dé, Qui suis-je?, Paríž: Les Grandes Personnes 2018. (6) Pozri tiež Thomas Wiegand’s contributions in Manfred Heiting (ed.), Czech and Slovak Photo Publications 1918 – 1989, Göttingen: Steidl 2019.

O autoroch štúdie

Vreni Hockenjos je výskumníčka, spisovateľka, nadšenkyňa fotokníh a matka, žije vo Viedni. Je členkou platformy Reflektor, ktorá podporuje vydávanie fotokníh vlastným nákladom, a novovzniknutej siete KidsLovePhotography. V súčasnosti pracuje na publikovaní detskej knihy o histórii fotografie. Má doktorát z kinematografie a mediálnych štúdií zo Štokholmskej univerzity.

Thomas Wiegand vyštudoval foto-inžinierstvo v Kolíne nad Rýnom a dejiny umenia v Kasseli (PhD.). Od roku 1986 je slobodný historik umenia a fotograf. Špecializuje sa na dejiny fotografie a už dvadsať rokov sa aktívne venuje fotoknihám a budovaniu fotografickej knižnice. Je spoluzakladateľom bývalého Photobookfestivalu v Kasseli, autorom knihy „Deutschland im Fotobuch“ (2011) a prispievateľom do viacerých projektov o histórii fotokníh. Jeho súčasný výskumný záujem smeruje k fotoknihám z NDR a k fotoilustrovaných firemným knihám. Žije v nemeckom Kasseli.

Text bol pôvodne uverejnený vo Fotonovinách 68/2024.