Damas Gruska

Výstava: Cheating the Status Quo / autori: Natália Dominiková, Bára Podola, Piotr Gaska, Marcel Korec, Kristína Seidlová, Matúš Kuchta / organizátor výstavy: Katedra fotografie a nových médií, Vysoká škola výtvarných umení /miesto: Dom umenia, Bratislava / trvanie výstavy: 6. 6. 2024 – 14. 7. 2024

Popravde, bol som trochu v rozpakoch, keď som dostal ponuku napísať o výstave diplomových prác troch „fotografických“ ateliérov – Ateliéru fotografie a kritickej praxe, Ateliéru fotografie, reality, konštrukcie a Ateliéru audiovizuálnych presahov. Mal som v živej spomienke prieskumy na VŠVU, ktoré vo mne zanechávali občas veľmi rozpačité pocity. Uvedomil som si, ako si fotografia ako médium (opäť) hľadá svoj priestor na umeleckej scéne, ale i podchvíľou na povrch „prebublávajúcu“ krízu vysokoškolského vzdelávania, zvlášť toho umeleckého (naposledy „AVU petícia“), či už vďaka fenoménu „snehových vločiek“, strácaniu remeselných zručností, ale i tlačeniu (priameho, no hlavne nepriameho) začínajúcich umelcov do sledovania trendy tém. Nebolo mi do chuti. Ale nakoniec to dopadlo inak.

Výstava Cheating the Status Quo v Dome umenia (anglický názov tu vyznieva obzvlášť provinčne) prezentuje šesť prác študentiek a študentov Katedry fotografie a nových médií VŠVU. Prinášajú veľmi rôznorodé projekty, či už tematicky, obsahovo, formálne, ale i kvalitatívne.

Otvára ju projekt Matúša Kuchtu Universe Is Your Script. Deklarovaný zámer autora bolo nejako spojiť či prepojiť tri témy: spánok, nočnú oblohu a interaktivitu vo vizuálnom umení. Avšak s rozpačitým výsledkom. Projekt mi pripadal prešpekulovaný: výnimočné postavenie Venuše, analógová fotografia, syzifovská práca diváctva s pohybom guličiek – to všetko má azda nejako evokovať pocity (z) insomnie. Výsledok skôr pôsobí ako nudná interaktívna galerijná hračka, ktorá na pár minút síce zaujme pozornosť diváctva, ale jej posolstvo nedorazí (ani k tomu, kto si dá tú námahu zámer si preštudovať).

Úplne inú, pre zmenu až prvoplánovú povahu má aktivisticko-kampaňový projekt Strhnime oponu násilia Báry Podola. Variabilné panely s portrétmi známych osobností divadla doplnené o „útržky a nosné heslá z rozhovorov s konkrétnou obeťou“ (násilia) tvoria jej jadro. Súčasťou je film o samotnom fotení. Projekt trochu zachraňuje, že pre autorku toto nie je len abstraktná neosobná téma. Vizuálom by som ale prácu zaraďoval skôr medzi produkciu zlínskeho Ateliéru reklamnej fotografie.

Projekt Natálie Dominikovej Izolácia je klasický (ale i konvenčne uchopený) dokumentárny cyklus – dvojportrét dvoch starnúcich susediek. Je predstavený v knižnej podobe, ale i v projekcii, ktorá však nezvládala dobre osvetlenú výstavnú sálu. Dokonca po dodatočnom premiestnení bola na tom ešte horšie.

Ambíciou projektu Kristíny Seidlovej Vychovávať a vzdelávať: je možné demokraticky užívať architektonický priestor? vychádza z teraz módneho zcitlivovania voči priestoru, v tomto prípade modernistickej architektúry školských budov a jej vplyvu na tých, čo v nej strávia roky života. Čiernobiele fotografie rôznych formátov aj inštalačných postupov, zväčša ponurých detailov stavieb a ich zákutí, viac pripomínajú tendenčný statement než poctivé a nezaujaté skúmanie, ktoré vari otáznik v názve má evokovať.

Záverečné dva projekty boli pre mňa osobne najzaujímavejšie.

Meta fotografia Piotra Gasku skúma samotné médium fotografie v rôznych jeho aspektoch a ambíciách, nie nutne len umeleckých – jej vznik, šírenie, uchovávanie atď., i rôzne funkcie, ktoré v sebe nesie. Oceňujem, že sa mladý umelec na konci svojho štúdia a začiatku novej etapy venuje práve tejto téme.

Projekt/inštalácia Marcela Korca Interterrestrial Cerebrum tematizuje aktuálny problém (mimochodom ďalší, s ktorým sa bude musieť vyrovnávať fotografická tvorba) vzniku a šírenia dezinformácií, pri ktorom moderné technológie zatiaľ hrajú viac úlohu páchateľa než ochrancu. Vytvoril kvôli nemu osobitý izolovaný priestor v priestore. Zvonku vidíme mystifikujúcu mapu so šesťnásobným potvrdením výskytu UFO na území Slovenska a satelitnú anténu s nápisom 6G. Vnútri pre návštevníctvo vyčlenil dva na seba kolmé koridory, na konci ktorých boli buď krivé zrkadlá, alebo streamovaný záber miestnosti. Uprostred koridorov umiestnil stojany s rôznymi emblematickými pokrývkami hlavy, ktoré v sebe nesú ďalšiu funkciu. Stávame sa tu konzumentom, ale aj producentom „manipulovaných historických udalostí“ a celé by to malo stimulovať naše kritické myslenie. Mimochodom, v súčasnosti prezentuje iný svoj celkom vydarený mystifikačný projekt v rámci skupinovej výstavy Škola propagandy: lekcie z odúčania prebiehajúcej na pôde Július Koller Society.

Výstava ako celok vo svojej pestrosti ponúka obrázok o uvažovaní a postupoch, s akými vstupujú prezentovaní mladí začínajúci umelci na scénu. Našli si svoje témy, ktoré, raz úspešnejšie, raz menej, uchopili. Čas ukáže, či diplomová práca bola len epizóda v ich tvorbe, takpovediac povinná jazda, alebo bude dostatočne nosná, aby ju ešte nejaký čas rozvíjali.

– – –

DOKUMEN MAGAZÍN je neziskový projekt, ktorý žije fotografiou. Ak nás chcete podporiť, môžete tak spraviť jednorazovo alebo pravidelným darom cez darcovský portál DARUJME.sk. Ďakujeme!