Výstava

Alan Hyža, Robo Kočan, Michał Konrad

Paradise paradajs 1

Miesto: Kultúrne centrum, Kammerhofská 1
Vernisáž: 18. 05. 2024 o 14:15
Trvanie výstavy: 18. 05. – 18. 06. 2024
Kurátori: Ján Viazanička, Vanda Mesiariková, Veronika Marek Markovičová
Architekt výstavy: Peter Liška

Otváracie hodiny: ST - NE: 13:00 - 18:00
Výstava je prístupná po dohode aj v iných časoch 0918 867 280
www.robokocan.com
www.michalkonrad.pl

Paradise Paradajs 1

Pre niekoho je Banská Štiavnica roztomilo komorným miestom na oddych uprostred malebne nadizajnovaných kopcov a tajchov, pre niekoho je to životný priestor, ktorý sa po letnej sezóne vyprázdni a bojuje o život uprostred rodinných príbehov. Tých, na ktorých si v uplynulom storočí nekozmopolitne zgustol Slovenský štát, kolektivizačne nekultúrny komunizmus a divoké, priemysel likvidačné devädesiate roky. Opätovne si potvrdzujeme, že stále nemáme vlastnú hrdosť a víziu, tak sa iba korupčne potulujeme od jednej vlády k druhej, kedy nám stačí mať plné bruchá a mať sa na čo sťažovať. A možno nám len náš generáciami prerastený negativizmus a sebaľútosť stačí začať brať pozitívne. Napríklad tak, že "zrazu" vznikne nový fotografický festival.

Paradajs je obľúbeným výletným kopcom, aj miestom masového hrobu z druhej svetovej vojny. Miesto s výhľadom na Štiavnicu i krížom nonkonformistu. Čím sa stane pre našu generáciu? Sme zberači tráum alebo startup-isti katarzie? A čo vlastne chceme, aby zostalo v našej pamäti? A čo je vlastne raj, ku ktorému odkazuje názov tejto výstavy? Nekonečný tok pôžitkov, pocit dobre vykonanej práce, že som na maximum rozvinul svoj potenciál alebo pocit zo zdieľania okamihov s výnimočným človekom? To, že viem prijať seba i druhých takých, akí sú bez toho, aby som im neustále kládol podmienky, po ktorých splnení ich budem mať rád? Čo dávame my tomuto miestu bývalého vulkánu, ktoré nám dovolilo premiestniť na povrch materiály, čo boli milióny rokov v presnom poradí pod zemou?

Vždy stojí za pozastavenie uvedomiť si, ako nás definuje a determinuje priestor, v ktorom žijeme, či trávime voľný čas. Uvedomiť si celý jeho historický, spoločenský, geopolický a ešte neviem aký kontext, ku ktorému zaujímame pasívne - kritizujúci, oportunistický či iný aktuálne preferovaný postoj. Na druhej strane sme každý pohltený našim vlastným príbehom. Ten sa celoživotne motá niekde medzi mysľou, srdcom, žalúdkom, pudmi a potrebou s niekým zdieľať svoju každodennosť. Všetko ostatné sú len kulisy, ktoré nám umožňujú dostať sa ďalej, kedy na dobe a okolnostiach v podstate nezáleží. Mení sa len dizajn. Žiadna politická situácia nevyrieši to, že musíme zvládnuť svoj vlastný život.

Fotografia má geniálnu schopnosť zachytávať práve túto treciu plochu medzi vonkajším a vnútorným svetom. Medzi videným a prežívaným. Medzi slovami a textom. Žonglujeme pohľadmi, interpretáciami, formátmi a zapĺňajúcimi sa CV-čkami. Je vlastne jedno, či sme baníci, robotníčky v textilnej alebo tabakovej fabrike, úradníci, Sládkovič, či Marína, Gwerk alebo Hoffmann. Fotografia potvrdzuje, že sme tu. Či už ako fotografi, odfotení fotografom alebo na svojom selfie. Sme tí, čo sa dívajú. Od rána do večera, kdekoľvek a kedykoľvek. Sme pozorujúci i pozorovaní. Rozhodujeme, z ktorých momentov sa stane obraz a prečo.

Radosť z dívania sa. Snáď ju aspoň v niekoľkých momentoch tejto výstavy, rozdelenej do 4 častí, zažijete. V tejto sekcii, venovanej rôznym autorským prístupom k zobrazeniu Banskej Štiavnice, sa Vám predstaví Alan Hyža, Robo Kočan a Michał Konrad.

Kurátorský text: Veronika Marek Markovičová


Alan Hyža — HÁJOVŇA

Tieto fotografie vznikali tak, ako vzniká priateľstvo. Na začiatku bol záujem, potom prišlo spoznávanie a nakoniec každý príbeh spečatila úcta. Dva roky som so starým veľkoformátovým prístrojom Mentor fotografoval ľudí – návštevníkov kultového miesta s čarovným názvom HÁJOVŇA. Z dôvodov, ktoré nedokážem presne vysvetliť, mi pobyt v tejto hájovni pripadal upokojujúci. Je to epicentrum energie vyžarujúce nákazlivú a opojnú radosť zo života, kde menej nie je považované za viac, a viac nie je nikdy dosť. Nestalo sa mi, že by som tu stretol niekoho, s kým som si neporozumel.

Umelci, myslitelia, politici, aktivisti, milovníci prírody – všetci obdarení dávkou vnútornej slobody a tolerantnosti, voľnomyšlienkari nevnucujúci svoj názor okoliu. Každé stretnutie a rozhovor bol potešením. Často som s napätím očakával, kto príde nabudúce, s kým sa ešte zoznámim. O to viac, že nasledoval akt zaznamenania tohto okamihu prístrojom s ceduľkou Hergestellt in der Deutschen Demokratischen Republik prinitovanou na kovovom tele aparátu s pôvodným objektívom bez uzávierky. Umožňoval iba prácu „klobúkovou metódou“. S neistým výsledkom, samozrejme, ako pokus o návrat ku koreňom, kedy fotografia pripomínala stredoveké obrazy, kde základným meradlom predstavivosti bolo ľudské telo. Nádhera.

Na klasickej fotografii mám rád jej fyzično – film, vôňu vývojky, negatív, proces, moment prekvapenia. A tiež duchovnú schopnosť poskytnúť katarziu, očistný účinok, prechodnú a azda i dlhodobú úľavu od napätia, pocit naplnenia. Je ako text – tie isté motívy, len vždy iná forma. To je vo fotografii najväčšia výzva. A odpoveď má byť v tušení. Pretože zmysel nie je v tom, čo je na obraze, ale v procese, ktorý sa nám pri pohľade naň odohráva v hlave. Minca nemá len dve strany. Ona letí a pritom sa otáča a rozhadzuje odlesky, ktoré občas prekvapia aj nás samých. A ak potom dokážeme zmeniť pohľad, aj ten najobyčajnejší výhľad sa môže stať oknom do nového vesmíru.

Alan Hyža — HÁJOVŇA

Robo Kočan — Pohľadnice zo Štiavnice

Séria fotografií Pohľadnice zo Štiavnice vznikala v Banskej Štiavnici a ich ručné tónovanie a kolorovanie evokuje atmosféru historických fotografií. Kočanove fotografie dopĺňajú texty Ivany Gibovej, ktoré rozvíjajú príbeh a zároveň sú aj názvami jednotlivých diel. 24 pigmentových tlačí tvorí krátky príbeh, ktorý predurčil aj ich zoradenie.

Robo Kočan na tejto kolekcii ručne kolorovaných pigmentových tlačí začal pracovať v máji 2021 keď bol na mesačnom rezidenčnom pobyte v kultúrno-turistickom centre HÁJOVŇA v Banskej Štiavnici. Nafotil známe aj menej známe pohľady na starú časť Banskej Štiavnice a následne ich spájal a vrstvil so zábermi úzkych, prevažne zarastených uličiek, ktoré vedú k banským domčekom.

Výsledné foto-obrazy navodzujú pocit ako keby si príroda brala späť to čo jej človek vzal tým, že začal v nej stavať svoje domy a námestia. Ručným kolorovaním som sa snažil dodať výsledným foto-obrazom atmosféru starých fotografii alebo tlači. Názvy jednotlivých foto-obrazov sú texty = príbeh, ktorý napísala Ivana Gibová. Oslovil som ju s tým aby na vytvorené fotografie napísala krátke vety, ktoré vytvoria príbeh. Zoradenie fotiek som nechal na Ivane Gibovej.

Robo Kočan — Pohľadnice zo Štiavnice

Michał Konrad — Hľadanie strateného meteoritu

Na mieste narodenia nezáleží. Je to energia miesta, ktorá umelca zapaľuje a nesie zvláštny prínos. Keď sa pozeráme na postupné etapy hľadania Michała Konrada, cítíme, že stojí pevne na rozbitej slezskej pôde. Doslova stojí na skalách, vytiahnutých z ich hlbín na povrch. Tu sa odohráva jeho videnie sveta. V tomto konceptuálnom rozprávaní pochádza scenéria zo znásilnenia prírody, ktoré je výsledkom ťažby uhlia. V týchto izolovaných priestoroch autor hľadá bájny meteorit, ktorý mal spadnúť niekde v Hornom Slezsku.

Michał Konrad vstupuje do vesmíru ľudskej prirodzenosti omylu, rozpoltenosti medzi kožou, ktorá sa tak ľahko prereže, a brutálnym prostredím nasýteným ostrými hranami. Krajina, v ktorej je ľudská bytosť fragmentom, doplnkom. Pri portrétovaní „vyhnanca”, človeka, ktorý sa stavia proti systémovému mysleniu, vytvára odvážne abstrakcie, do ktorej slezskú krajinu redukoval, obrazy na pomedzí grafiky, fotografie a maľby.

Vo svojich dielach pracuje s vysokým kontrastom a tento svet ďalej zjednodušuje uvoľňovaním symbolických obrazov. V Konradových fotografiách sa odráža mytologická túžba Ikara, Prométheove utrpenie či Sizyfova práca. Autor prenáša tieto univerzálne mytologické postavy a príbehy s nimi spojené do Slezska a pojednáva o súčasnosti na vlastnom základe. Je to príbeh, do ktorého stojí za to vstúpiť, nedáva hotové odpovede, bráni sa schémam a hlavne vo svojej recepcii ponecháva každému voľnosť interpretácie.

Kurátorský text: Arkadiusz Gola

Michał Konrad — Hledání ztraceného meteoritu

Michał Konrad — Hledání ztraceného meteoritu

Alan Hyža (SK) je fotograf, ktorý pracoval pre množstvo slovenských denníkov a týždenníkov dnes pôsobí ako dokumentarista v slobodnom povolaní. Je držiteľom desiatich cien Czech Press Photo a ocenenia Fotograf roka 2009 na Slovensku a na pomoc ľuďom v núdzi založil občianske združenie Medzi nami.

Realizoval dlhodobé cykly s rôznorodým zameraním - Sovietsky zväz po páde komunizmu, Krajiny Východného bloku, Slovenskí saleziáni vo svete, Ľudia a ich svety. Svoje cykly pretavuje do oceňovaných fotografických kníh, pričom tá posledná - Zem, ktorá zostáva - je venovaná práve Banskej Štiavnici.

Robo Kočan (SK) je absolventom Katedry vizuálnych umení a fotografie Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (1996). Zúčastnil sa mnohých kolektívnych výstav doma i v zahraničí (Holandsko, Poľsko, Rakúsko, Francúzsko, Dánsko, USA). Niekoľko krát samostatne vystavoval v Bratislave v rámci Mesiaca fotografie. Získal 3.miesto „Images of Europe“ (Amsterdam, NL, 1992) a Cenu poroty „Images of Europe“ (Amsterdam, NL, 1995). Bol finalistom ceny Mladý výtvarník roka (1999). Jeho fotografie sú zastúpené v zbierkach Slovenskej národnej galérie (Bratislava), Národní galerie (Praha, CZ), Museum of Fine Arts (Houston, USA), European Central Bank (Frankfurt, D), ako aj v súkromných zbierkach na Slovensku i vo svete. Kočanovu tvorbu sprevádza hra so svetlom, poetickosť, hravosť, divadelnosť, ľahkosť i vážnosť zároveň. Čiernobielu striedavo oživuje farbou, realitu dopĺňa inscenovanou fantáziou - či už pomocou luminografie, multiexpozície alebo vrstvením digitálneho obrazu. Žije a tvorí v Poprade.

Michał Konrad (PL) (vlastným menom Michał Smuda). Študuje na Inštitúte tvorivej fotografie FPF Slezskej univerzity v Opave a je členom Zväzu poľských umelcov fotografov v Katoviciach. V roku 2020 získal 1. miesto v súťaži Tokyo International Photo Award v kategórii Ľudia. V rovnakej kategórii a v tom istom roku získal 2. miesto v súťaži Budapest International Photography Award. Jeho fotografie boli prezentované na mnohých samostatných výstavách a fotografických festivaloch. Svoje fotografie predstavil na festivaloch v Rybniku, Lodži, Opolí, Bielsku-Biale, Bratislave a Prahe. V roku 2021 sa stal víťazom prestížnej súťaže „Pokaż się”, ktorá sa konala v rámci opolského festivalu fotografie.

– – –

Účasť na festivale PARADAJS PHOTO FEST je pre všetkých bezplatná. Veľmi by nám však pomohli Vaše dobrovoľné príspevky, ktoré nám môžete darovať cez darcovskú stránku DARUJME.sk. Finančné prostriedky použijeme na prípravu festivalových aktivít.