Miesto: Rodný dom Deža Hoffmanna, Pod Červenou studňou 10
Vernisáž: 18. 05. 2024 o 18:00
Trvanie výstavy: 18. 05. – 01. 09. 2024
Kurátor: Ján Viazanička
Architekt výstavy: Peter Liška

Otváracie hodiny: SO - NE: 10:00 - 17:00
Výstava je prístupná po dohode aj v iných časoch 0902 477 085
www.dezohoffmann.sk

Paradise Paradajs 2

Pre niekoho je Banská Štiavnica roztomilo komorným miestom na oddych uprostred malebne nadizajnovaných kopcov a tajchov, pre niekoho je to životný priestor, ktorý sa po letnej sezóne vyprázdni a bojuje o život uprostred rodinných príbehov. Tých, na ktorých si v uplynulom storočí nekozmopolitne zgustol Slovenský štát, kolektivizačne nekultúrny komunizmus a divoké, priemysel likvidačné devädesiate roky. Opätovne si potvrdzujeme, že stále nemáme vlastnú hrdosť a víziu, tak sa iba korupčne potulujeme od jednej vlády k druhej, kedy nám stačí mať plné bruchá a mať sa na čo sťažovať. A možno nám len náš generáciami prerastený negativizmus a sebaľútosť stačí začať brať pozitívne. Napríklad tak, že “zrazu” vznikne nový fotografický festival. Paradajs je obľúbeným výletným kopcom, aj miestom masového hrobu z druhej svetovej vojny. Miesto s výhľadom na Štiavnicu i krížom nonkonformistu. Čím sa stane pre našu generáciu? Sme zberači tráum alebo startup-isti katarzie? A čo vlastne chceme, aby zostalo v našej pamäti? A čo je vlastne raj, ku ktorému odkazuje názov tejto výstavy? Nekonečný tok pôžitkov, pocit dobre vykonanej práce, že som na maximum rozvinul svoj potenciál alebo pocit zo zdieľania okamihov s výnimočným človekom? To, že viem prijať seba i druhých takých, akí sú bez toho, aby som im neustále kládol podmienky, po ktorých splnení ich budem mať rád? Čo dávame my tomuto miestu bývalého vulkánu, ktoré nám dovolilo premiestniť na povrch materiály, čo boli milióny rokov v presnom poradí pod zemou?

Vždy stojí za pozastavenie uvedomiť si, ako nás definuje a determinuje priestor, v ktorom žijeme, či trávime voľný čas. Uvedomiť si celý jeho historický, spoločenský, geopolický a ešte neviem aký kontext, ku ktorému zaujímame pasívne - kritizujúci, oportunistický či iný aktuálne preferovaný postoj. Na druhej strane sme každý pohltený našim vlastným príbehom. Ten sa celoživotne motá niekde medzi mysľou, srdcom, žalúdkom, pudmi a potrebou s niekým zdieľať svoju každodennosť. Všetko ostatné sú len kulisy, ktoré nám umožňujú dostať sa ďalej, kedy na dobe a okolnostiach v podstate nezáleží. Mení sa len dizajn. Žiadna politická situácia nevyrieši to, že musíme zvládnuť svoj vlastný život. Fotografia má geniálnu schopnosť zachytávať práve túto treciu plochu medzi vonkajším a vnútorným svetom. Medzi videným a prežívaným. Medzi slovami a textom. Žonglujeme pohľadmi, interpretáciami, formátmi a zapĺňajúcimi sa CV-čkami. Je vlastne jedno, či sme baníci, robotníčky v textilnej alebo tabakovej fabrike, úradníci, Sládkovič, či Marína, Gwerk alebo Hoffmann. Fotografia potvrdzuje, že sme tu. Či už ako fotografi, odfotení fotografom alebo na svojom selfie. Sme tí, čo sa dívajú. Od rána do večera,kdekoľvek a kedykoľvek. Sme pozorujúci i pozorovaní. Rozhodujeme, z ktorých momentov sa stane obraz a prečo.

Radosť z dívania sa. Snáď ju aspoň v niekoľkých momentoch tejto výstavy, rozdelenej do 4 častí, zažijete. V tejto sekcii, venovanej rôznym autorským prístupom k zobrazeniu Banskej Štiavnice, sa Vám predstaví Micha Bardy.

Kurátorský text: Veronika Marek Markovičová

Fotografka Micha Bardy vo svojej sérii Terra banensium dokumentuje ľudí pracujúcich v poslednej rudnej bani na Slovensku. Od roku 2020 sa opakujúc vydáva do útrob štiavnického podzemia. Postupne v ňom nachádza skutočný poklad. Baňa totiž vykazuje obrovský fundus svojráznych charakterov. Obrazy, ktoré vznikli, vypovedajú o identite tunajšieho kraja oveľa viac ako akýkoľvek prospekt.