Od roku 2019 vďaka Slovenskému banskému múzeu, firme Svetro a ďalším partnerom, v úzkej spolupráci s bývalými a súčasnými zamestnancami banskoštiavnických textilných podnikov, zachovávame v Banskej Štiavnici dedičstvo textilnej výroby. Realizovali sme výstavu Príbeh značky PLETA a rovnomenný katalóg, v rámci podujatí Mesta kultúry 2019 vznikol aj krátky dokumentárny film Ľudia Plety. Za akvizíciu kolekcie predmetov dokumentujúcich históriu, sortiment a výrobný proces textilného podniku PLETA sme získali prestížnu Výročnú cenu časopisu Pamiatky a múzeá za rok 2019. Zaznamenali sme spomienkové rozhovory s bývalými zamestnancami podniku a spracovali (očistili, uložili, digitalizovali) tisícky fotografií súvisiacich s jeho činnosťou v 60. až 80. rokoch 20. storočia. V spolupráci Slovenského banského múzea a kultúrno-turistického centra HÁJOVŇA vznikli Pracovné albumy. Ako forma zberu dát má pomôcť pri identifikácií osôb bývalých zamestnancov a zaznamenať spomienky na profesie, pracovné činnosti a mimopracovné aktivity spojené s podnikom PLETA.

Bohaté dejiny textilnej výroby v Banskej Štiavnici siahajú až do druhej polovice 18. storočia a sú spojené s činnosťou pradiarne bavlny. Podnik v roku 1816 – po päťdesiatich siedmych rokoch svoju činnosť ukončil, jeho nástupcom sa na konci 19. storočia stali textilné továrne. Rodiaci sa textilný priemysel sa čoskoro stal významným zamestnávateľom pre masy obyvateľstva, najmä pre ženy. „Industrializačný boom“, spojený s krízou v baníctve, umožnil v Banskej Štiavnici vznik (ale aj zánik) viacerých textilných tovární. V 20. storočí prežili štátoprávne zmeny, hospodárske krízy aj konjunktúry, vojny, zápasili s nedostatkom materiálu aj prebytkom zamestnancov.

Po druhej svetovej vojne boli súkromné (textilné) podniky znárodnené, výroba bola koncentrovaná a špecializovaná. Banská Štiavnica sa stala sídlom novovytvoreného podniku PLETA. V roku 1989, keď tento podnik oslavoval štyridsať rokov od svojho vzniku, mal okrem základného závodu v Banskej Štiavnici aj pobočné závody v Nitre, Šahách, Veľkom Krtíši a vysunutú prevádzku – konfekčnú dielňu v Žiari nad Hronom. Dával prácu približne 3 500 zamestnancom, jeho produkcia dosahovala v kusoch približne 6 000 000. V PLETE sa vyrábali vesty a pulóvre, športové ošatenie, šaty a ostatné vlnené výrobky, pre ženy vesty, pulóvre, šaty, sukne a pre mužov vesty, pulóvre a polokošele. Nechýbali detské šály, šatky a čelenky.

Deväťdesiate roky 20. storočia otriasli celou spoločnosťou, dotkli sa aj priemyslu. Boli skúškou, častokrát likvidačnou, o prežitie v tvrdých podmienkach nových obchodných vzťahov. Zmenu politického režimu a transformáciu plánovaného hospodárstva na trhovú ekonomiku mnohé podniky neprežili. Dôsledky globálnej, ale aj domácej politiky, strata trhov, nesprávne personálne rozhodnutia a nezadržateľný proces atomizácie zasiahli aj textilný priemysel. Od roku 1992 PLETA a jej jednotlivé časti zažívali delenie, transformáciu, rozpredávanie, konkurzy, likvidácie. Dodnes zostal zo slávnej tradície textilnej výroby v Banskej Štiavnici už len tieň v podobe dvoch malých pletiarskych firiem.

Našimi aktivitami prezentujeme históriu textilného priemyslu v Banskej Štiavnici – odvetvia, ktoré dalo Banskej Štiavnici v 20. storočí prívlastok, dnes už takmer vytratený z našej pamäti – „mesto textilu“. Myslíme si, že to má zmysel…

Lukáš Rohárik vyštudoval estetiku na UKF v Nitre a fotografiu na Inštitúte tvorivej fotografie Sliezkej univerzity v Opave. Žije v Banskej Štiavnici, pracuje ako fotograf, knižný grafik a knihár. Je autorom monografie fotografa krajinára Dušana Slivku a vydavateľom a spoluautorom niekoľkých publikácií z oblasti umenia a histórie. V Banskej Štiavnici založil knihársku dielňu pod značkou Chytrô, ktorá sa snaží redefinovať úlohu a zmysel tradičných kníhviazačských prevádzok v podmienkach digitálnej doby. V roku 2022 bol fotografom inscenácie a autorom grafického dizajnu knihy Kosmopol – ako sa tvorí imaginárium. V roku 2023 vydala Literárna Bašta jeho knihu HERCI., v ktorej priebežne počas 19 rokov fotograficky dokumentuje komunitný život herečiek a hercov Divadla z Pasáže.

Daniel Harvan od roku 2008 dodnes študuje na Filozofickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici (odbor muzeológia, odbor história, momentálne odbor historické vedy – PhD). Od roku 2011 pracuje v Slovenskom banskom múzeu v Banskej Štiavnici, od 2014 ako odborný pracovník oddelenia histórie, kurátor zbierkového fondu Novšia história, v rámci ktorého má na starosti prácu s fotografiou. Tú vníma ako dôležitý prvok a súčasť zbierkového fondu, ale aj ako možnosť poznania minulosti. Vo vedeckovýskumnej, akvizičnej, publikačnej a kultúrno-výchovnej činnosti sa zameriava na obdobie novších dejín (po roku 1848) s dôrazom na región Banskej Štiavnice. Je autorom projektu Hroby významných osobností z banskoštiavnických cintorínov (2018) a projektu Dokumentácia a prezentácia dejín textilného priemyslu v Banskej Štiavnici (2016-2019). S fotografiou pracoval aj na oceňovanom projekte Príbeh značky Pleta (2019) či nedávno publikovanej knihe Kosmopol. Ako sa tvorí imaginárium (2022).

– – –

Účasť na festivale PARADAJS PHOTO FEST je pre všetkých bezplatná. Veľmi by nám však pomohli Vaše dobrovoľné príspevky, ktoré nám môžete darovať cez darcovskú stránku DARUJME.sk. Finančné prostriedky použijeme na prípravu festivalových aktivít.