Ema Lančaričová

Autorka sa v projekte zamýšľa nad samotnou esenciou fotografie. Svoj umelecký výskum obmedzuje na prácu so základnnými premennými, vďaka ktorým vzniká fotografia – svetlo, čas, svetlocitlivý máteriál a aparát.

Svetlo je pre fotografiu zároveň východiskom, prostredím i nástrojom. Rozdiely v intenzite či neprítomnosti svetla vytvárajú instantný jazyk fotografie. Apertúra je otvor, ktorým prechádza zväzok svetelných lúčov v optickom alebo fotografickom prístroji, iným slovom clona, cez ktorú svetlo vstupuje do fotoaparátu.Počas expozície dopadá svetlo odrazené zo snímaného objektu cez systém šošoviek - objektív, a zachytáva sa na svetlocitlivom materiáli - fotoemulzii.

Séria polaroidových fotografií zachytáva elementárny objekt vo vzťahu k fotoaparátu - šošovku. Na výsledných fotografiách však nie je šošovka ako objekt úplne zreteľný. Polopriesvitný kruhový objekt a meniace sa svetelné podmienky odkazujú k istej fázovosti cyklu a repetitícii zachytávania rovnakého objektu.

Pri prezeraní jednotlivých fotografií tak vstupujeme zakaždým do toho istého vizuálneho priestoru, ale zároveň do iného času, pričom každá z polaroidových fotografií je jeden jediný originál. Autorka necháva do svojich fotografií vstupovať náhodu práve tým, že ju obrazovo definuje.

Apertúra je výstavný projekt prezentujúci konceptuálny prístup k médiu fotografie s použitým svetla, času, snímacej častice, snímacieho aparátu a polaroidového materiálu.