Ema Lančaričová

Slovo utópia pochádza z gréckeho slova οὐ (nie) a τόπος (miesto) a znamená “nemiesto” alebo neexistujúce miesto. Zamerievam sa na štúdium nemiesta, ktoré prepájam priamo s médiom a filozofiou fotografie. Konštelácia, ktorú fotograf zachytáva, je zmenšeninou štvorrozmerného priestoru, kvantity času a toku svetla. Vďaka tomu premieňa existenciu objektov a subjektov na fotografický záznam. Zmrazený čas vo fotografiách je akoby uväznený, nemá možnosť návratu, ani napredovania, a preto môžeme odfotografovaný výsek času a miesta chápať ako nemiesto, nečas.

Ústredný motív práce predstavuje stĺp ako základný stavebný prvok. Repetitívnosť odkazuje k nevyčerpateľnej množine možností zachytávania, ale zároveň pripomína, že každá fotografia je jedinečná v zmysle nemožnosti totožného zachytenia času a miesta. Polaroidové fotografie afirmujú existenciu zobrazeného stĺporadia. Výslednú tézu tohto projektu predstavuje poznanie, že fotografia je utópia sama o sebe. Je to zidealizovaný stav.