Boris Németh

Homeland je projektom o nacionalizme v nás. Môžeme ho však čítať aj ako portrét rozkladajúcej sa spoločnosti, či ako cyklus o hľadaní národnej identity. Nemá podobu klasického dokumentu, je skôr sériou vizuálnych reprezentácií aktuálnych celospoločenských nálad - strachu, hnevu, rozčarovania, beznádeje.

Boris Németh sa vo fotografiách vyhýba reportážnej doslovnosti a priamočiarosti, očisťuje ich od prvoplánových metafor či ľahko čitateľných príbehov. Ak zobrazuje jedinca, nekonkretizuje ho. Fotografuje ho zväčša z diaľky, s tvárou odvrátenou od objektívu alebo ho izoluje v bizarných prostrediach. Premieňa ho na symbol človeka utláčaného systémom, splývajúceho s davom alebo dobrovoľne opúšťajúceho spoločnosť. Aj do zátiší vkladá obrazy nefungujúceho systému, náznaky silnejúcich extrémistických prejavov a pokrivenosti vlasteneckého cítenia. Tradičný slovenský symbol - Jánošík je odrazu len vyprázdnenou formou, do ktorej si môžeme dosadiť mýtus uspôsobený podľa našej ľubovôle. Aj muchotrávka uprostred vypusteného bazénu je len umelým parazitujúcim elementom.

Výsledky prieskumu verejnej mienky - Eurobarometer z jesene 2015 priniesli zistenie, že Slováci majú spomedzi krajín Európy najmenšie pochopenie pre spolužitie s inými náboženskými, etnickými či sexuálnymi skupinami. Narastajúce prejavy xenofóbie a radikálne pravicových názorov tieto výsledky len potvrdzujú. Kedy sme prestali byť tým povestným pohostinným národom? A boli sme ním vôbec niekedy? Cieľom projektu Homeland nie je moralizovať, ale skôr znepokojiť, zneistiť. Pretože práve to môže byť cesta vedúca k diskusii a k odpovedi na otázku, ktorú podvedome vyvoláva záverečná fotografia katalógu: Kto a čo všetko môže spolunažívať v jednej domovine?

Michaela Pašteková