Jana Ilková

Človek svojou existenciou a pôsobením zanecháva vo svete množstvo stôp. Mnohé z nich sa spätne premietajú a ukladajú do našej pamäte. Práve jedna intenzívna spomienka z detstva ma priviedla na toto konkrétne miesto. Pohyb človeka má z povahy jeho biologického predurčenia dvojrozmernú podobu – kopíruje topografiu terénu. S týmto predurčením sa odjakživa spájala túžba prekonať toto obmedzenie a zažiť slobodný pohyb vo všetkých rozmeroch. Lokalita letiska v Malých Bieliciach je práve jedným z takýchto miest, ktoré v sebe dokázali obsiahnuť nové významy – široká pláň, otvorený horizont, možnosť pohybu v troch rozmeroch. Priestor letiska sa stal okrem svojej primárnej funkcie miestom pre rôzne kultúrne podujatia, stretnutia, aktivity. Ako fotografku ma viac ako samotné konkrétne udalosti zaujal priestor, mikrosvet malého vidieckeho letiska a stopy, ktoré v ňom človek svojou prítomnosťou a pôsobením zanecháva. Zámerom fotografií zo série Airport je zachytenie subtílnejších polôh interakcií medzi samotným miestom a jeho užívateľmi.