Jana Ilková

Mesto je odrazom aktuálneho stavu civilizácie, ktorá ho obýva. Klasický obraz mesta, ktorý má svoj pôvod v premoderných časoch, je okrem iného vyjadrený v polarite pojmov centrum a periféria. Predstavuje dve jasné diferencované kvality, vzájomne oddelené a rozlíšené. Fragmentácia, ktorú so sebou priniesli procesy moderny, sa premietla i do obrazu súčasného mesta – pôvodná čitateľnosť mestských štruktúr sa rozostrila. Výsledkom týchto procesov je stav, kedy sa pôvodne jasne vymedzené hranice mestských častí rozostrili a charakter periférie môže nadobudnúť ľubovoľná časť mesta.

Projekt Jany Ilkovej je vizuálnou expedíciou do archipelágu periférií koncentrovaných na oboch brehoch Dunaja v centre Bratislavy. Uvádza nás na miesta, ktoré v meste nemajú žiadnu špecifickú funkciu – z rôznych príčin zostali zabudnuté, opustené a nevyužité, miesta v latencii. V rôznom štádiu entropie v nich intenzívne zápasia civilizačné procesy so silami prírody o znovunadobudnutie území. Sú to miesta, ktoré tvoria celú škálu od úplne neprístupných miest, po miesta, ktoré sa už dostali do zorného poľa developerských projektov a v blízkej budúcnosti radikálne zmenia svoju podobu. Mnohé z týchto miest uchovávajú stopy po pôvodnej ľudskej aktivite, dnes sú len miestom, kde končia nepotrebné predmety a odpad. Človek, obyvateľ mesta, je iba náhodným doplnkom týchto miest – prechádza nimi a stáva sa ich súčasťou v rámci rekreácie či krátkodobej hospodárskej aktivity. Obyvateľov týchto miest nie je veľa a v mnohých prípadoch svojim charakterom pripomínajú obyvateľov opustených ostrovov – v častiach Lida vo zvyškoch pôvodnej Petržalky tvoria uzavretu komunitu a bezdomovci, ktorých život vyvrhol na rôzne časti tohto súostrovia tvoria neoddeliteľnú súčasť týchto miest.

Zoltán Holocsy