Ľudovíť Hlaváč

Patrí k najvýznamnejším historiografom slovenskej fotografie 20. storočia. Pracoval ako redaktor a vedúci redaktor časopisu Výtvarný život (1957 – 1981), kde spracovával historické témy a zároveň písal aj o vtedajšom dianí na poli fotografie. V roku 1969 spolu s Vladimírom Vorobjovom založili v priestoroch bývalého kina Pohraničník v Bratislave prvú fotografickú galériu – komornú galériu Profil, kde sa pod jeho vedením uskutočnilo množstvo výstav, z ktorých sám pripravil vyše 40. Je autorom monografií o osobnostiach slovenskej fotografie /Martin Martinček (1978), Ján Halaša (1980), Karol Kállay (1982) a i./, ako aj ďalších fotografických publikácií a príručiek: Fotografický detail ako metóda tvorby (1964), Dejiny fotografickej tvorby (1967) a Sociálna fotografia na Slovensku (1974). Koncom osemdesiatych rokov vyšli dve jeho súhrnné diela – Dejiny fotografie (1987) a Dejiny slovenskej fotografie (1989) – ktoré sa stali základným zdrojom pri štúdiu dejín fotografie u nás. Za svoju činnosť získal v roku 1970 vyznamenanie od Medzinárodnej federácie pre umeleckú fotografiu (FIAP) a v roku 2006 cenu Stredoeurópskeho domu fotografie Osobnosť slovenskej fotografie za celoživotné dielo.