Matúš Zajac

Tieto príbehy sú mojím sebapoznaním hranice, po ktorú som zašiel na doraz. Psychicky aj esteticky. Moje kroky viedli niekedy až do bizarného sveta ľudí s divokosťou v srdciach, žijúcich so skrytými tajomstvami. Do neuveriteľne abstrahovaných, sociálne podivuhodných situácií. Mohol som do nich vstupovať a zaznamenávať ich vyše osem rokov až po úplnú vnútornú krajnosť. Fotografie sú expresívne až drsné ako moja duša v tom období, ale taký je život na dreň. Rád sa pozerám pravde do očí. Nejde o kabaret. Svet, ktorý fotografujem, je intímnym uzavretým svetom. V každom subkultúrnom priestore nájdeme krásu a hrôzu zároveň. Je len na nás, ako sa na svet pozeráme. Nebojte sa otvoriť dvere...