Peter Procházka

Socialistické prvomájové sprievody mali svoju ustálenú formu. Ľudia v sprievode niesli transparenty s komunistickými a agitačnými heslami, počas prechodu popred tribúnu, na ktorej stáli predstavitelia štátu a Komunistickej strany, mali radostne mávať mávadlami. V sprievodoch sa tiež tradične niesli veľkoformátové portréty komunistických politikov, najčastejšie Lenina, Marxa, Engelsa a aktuálnych generálnych tajomníkov Komunistickej strany Sovietskeho zväzu a Československa.

Študenti sa rozhodli pripraviť si do sprievodu „vlastné hlavy“. „Na 1. mája 1969 vymyslel (ak ma pamäť neklame Oleg Tatarka) happening, pri ktorom mala skupina asi 10 – 15 ľudí pochodovať na prvomájovej manifestácii dolu Námestím SNP s vlastnými portrétmi. Každý z nás si dal zhotoviť veľkú vlastnú fotografiu a pripravil si transparent. A tak sa zrazu pred tribúnou komunistických papalášov objavil rad mladých ľudí, ktorí namiesto portrétov Marxa, Engelsa, Lenina či Gottwalda niesli vlastné podobizne. Súdruhom na čele s veľkým Slovákom Husákom zmrzol úsmev na tvárach,“ spomína priamy účastník akcie Anton Heretik, vtedy študent psychológie na Filozofickej fakulte UK, dnes uznávaný profesor. Portréty niesli pripevnené na tom, čo im prišlo pod ruku. „Môj bol pripevnený na drevenom krajčírskom metri, iní ho mali napr. na bedmintonovej rakete,“ spomína prof. Heretik. Medzi študentmi boli podľa jeho spomienok Gusto Matijek, Jan Sedal, Vlado Hlavenka s priateľkou, Dodo Lietavec, Bohuš Piatko či Eduard Krekovič.

Hoci komunistickým papalášom provokácia študentov priamo pred tribúnou určite zdvihla tlak, bezpečnostné zložky vtedy ešte nezasiahli. Študenti sa po pochode pred tribúnou rozišli a ich čin nemal nijaké následky. Zato o niekoľko mesiacov, keď sa rozhodli demonštrovať 21. augusta 1969, na prvé výročie okupácie Československa, už bezpečnosť zasiahla. (Barbora Tancerová)