Ján Viazanička

Spomienky na detstvo sa mi najviac spájajú s prázdninami. Neviem, prečo je to tak. Možno, že vtedy dni plynú akosi inak, a práve preto si ich človek lepšie zapamätá. Alebo je to tým, kde som sa narodil. Narodil som sa v socialistickom Československu.

Jedno zo špecifík nedemokratických režimov je, že môžete ísť iba tam, kam vám to dovolia. Aj keď máte dovolenku. V ’89 režim padol. Socializmus sa skončil. Začali sa 90. roky a prišla demokracia. Hranice sa otvorili. Teraz vieme, že to boli tiež ťažké časy, hoci iným spôsobom. Dovolenka pre bežnú rodinu ostala stále čímsi výnimočným, čo si nemohol dovoliť len tak hocikto. Začiatok dospelosti som prežil v nultých rokoch na vysokej škole, bez peňazí, zato s túžbou vidieť celý svet, cestovať, kam sa mi len zachce.

Dnes mám manželku, tri malé deti, psa a dom v lokalite, kam mnohí chodia len oddychovať. Budovanie môjho zvláštneho vzťahu k dovolenke a k tomu, čo to vlastne znamená, pokračuje. Pretavil sa aj do tohto fotografického projektu. Skúmam v ňom, ako ľudia na Slovensku oddychujú, ako si vytvárajú svoj osobný raj a aký to má spätný dopad na obraz krajiny.