Peter Procházka

Po „odchode“ z Československej televízie, kde som robil asistenta kamery, som sa z trucu rozhodol zamestnať ako výhybkár na Železničnej stanici Bratislava Filiálka. Toto obdobie trvalo neuveriteľných 23 rokov. Práca na železnici v doprave je ťažká a veľmi zodpovedná. Ani s fotením to nebolo jednoduché. Kolegovia sa nechceli dať fotiť. Keď napríklad prišli z televízie robiť reportáž, prestali posunovať a schovali sa. Mne sa zopár fotografí podarilo urobiť. Podarilo sa mi odfotiť kolegu Júliusa Földesa, poľnohospodára z Nededa, ktorý za to, že odmietol vstúpiť do JRD, nesmel dostať prácu v okruhu 50 km. Na to, aby prišiel načas do práce na stavadlo I. v Bratislave na 6:00, musel vstávať o pol druhej ráno. No a s ďalším fotením na železnici to tiež nebolo jednoduché. Zo strategického a bezpečnostného hľadiska. Ani nemám odfotenú našu stanicu - radšej som sa chcel vyhnúť perzekuovaniu a podozreniu zo špionáže. Dnes to znie hlúpo a absurdne, ale vtedy, v minulom storočí, bola taká doba. Napriek tomu som urobil zopár fotiek, ktoré vám v tejto sérii ponúkam.