Jana Hojstričová

V cykle Periférne telá Jana Hojstričová spája prostredníctvom diptychov dva pohľady: na telo a na mesto. Obe tieto podoby spája spoločný menovateľ - periféria. Periféria v našom vnímaní stojí na okraji spoločenského a sociálneho záujmu. Dnešný spôsob života devalvuje hodnotu a význam prirodzenej premeny ľudského tela, ako i mesta a krajiny vôbec. Autorka zaznamenáva telo v jeho prirodzenej podobe. K nemu ako paralelu stavia tzv. teritoriálne telo, ktoré nachádza na periférii veľkých sídliskových aglomerácii, a teda i na periférii všeobecného záujmu o takéto bývanie. Estetický odpor voči nedokonalému telu či dehumanizovanému sídlisku sa mení na etický problém, ktorý prevracia hodnotový rebríček spoločnosti naruby. Diptychy už nie sú natoľko tvarovo a politicky exaltované ako napr. v cykle „40 v 36“ / Large in Small. Asi je to tým, že fotografie už nie sú inscenované, autorka nepoužíva igelitové prerekvizity, ponecháva telo (mužské i ženské) v jeho prirodzenosti, ponecháva ho osamotené a kombinuje ho s nevábnou mestskou perifériou. Dvojice fotografií však často spája tvarové pripodobenie, drobný detail či farebnosť. K telu aj k mestu pristupuje pri fotografovaní rovnako. Bez emócií, symbolov, skôr konštatujúc, že „takto to je“. (Bohunka Koklesová)