Béla Petrik
Portréty
Autoportrét, študent rímskokatolíckeho gymnázia v Sátoraljaújhely, Malé Trakany, okolo 1905
Autoportrét, študent gymnázia, v pozadí fotoaparát značky Koilos (9 x 12), Malé Trakany, okolo 1907
Autoportrét, dvojexpozícia, Malé Trakany, okolo 1908
Zuzana Petrik (rod. Szúcs) so svojimi vnučkami Máriou a Ilonou Váry, Malé Trakany, okolo 1906
Súrodenecký portrét Reginy, Márie, Pavla a Gizelly Petrikových, Malé Trakany, okolo 1907
Sestra Anna Petrik, Malé Trakany, 1914
Sestra Anna Petrik, portrét pred mohylami naukladaného dreva na kúrenie, Malé Trakany, okolo 1905
Sestra Regina Petrik, trojexpozícia, Malé Trakany, okolo 1907
Staršia sestra Mária Petrik (prezývaná Mašu), dvojexpozícia, Malé Trakany, okolo 1907
Portrét mladších sestier, Anny a Márie Petrikových, Malé Trakany, okolo 1910
Sestra Anna Petrik, Malé Trakany, 1912
Portrét sestry Reginy, farská záhrada, Rad 1926
Portrét starej ženy, Malé Trakany, okolo 1910
Dáma v klobúku na lavičke, okolo 1906 – 1912
Sestra Mária (Masu) Petrik s priateľkou, farská záhrada, obec Rad, okolo 1925 – 1930
Albert Petrik, lužné lesy rieky Tisa, Malé Trakany, okolo 1907
Mladý muž, Malé Trakany, okolo 1910
Sestra Gizella Petrik, Malé Trakany, okolo 1906
Margita Petrik, sesternica Bélu Petrika, gazdovský dvor, Malé Trakany, okolo 1910
Pán Osztroha, notár, pred verandou fary, Obec Rad, okolo 1930
Reprodukcia maľby, veduty obce Rad s kúriou miestneho maliara Béla Bencsika, obec Rad, okolo 1938
Súrodenecké stretnutie, zľava András Petrik, Mária Petrik, Regina Petrik, Gizella Petrik, Pavol Petrik a Béla Petrik, obec Rad, okolo 1937
Béla Petrik
1905 – 1938,
Portréty
Béla Petrik využíval žáner portrétnej fotografie počas celého tvorivého obdobia medzi rokmi 1906 – 1937. Ako fotograf samouk rešpektoval základné pravidlá fotografie, ktoré mu sprostredkoval strýko Albert, pričom prvým žánrom, ktorý vyskúšal, sa stali práve autoportréty a portréty najbližšej rodiny. Rozhodnutie fotografovať výlučne na veľký formát (9x12cm) nevieme dnes objektívne zhodnotiť, predpokladáme však, že na prelome 19. storočia mal veľkoformátový fotoaparát stále veľkú prestíž a zábery akéhokoľvek žánru na sklenených doskách mali atribút umeleckej fotografie.
Portrét a portrétovanie sa stalo pre Bélu Petrika bojiskom tradícií – vnímania rodiny ako modelu spolupatričnosti, sociálneho zoskupenia či príbuznej genetickej fyziognómie. Často išlo o časozberné zaznamenávanie rodinných stretnutí v rôznych obdobiach, príležitostných osláv či súrodeneckých návštev fary v Rade. Orientácia na tému portrétu bola podmienená hlavne baladicko-nostalgickým prírodným prostredím, ktoré vnášalo prvok expresívnosti a dramatizovalo prevažne vecný a faktografický spôsob zobrazenia. Autor chcel predovšetkým zachytiť „vnútorné pravdy o tvárach našej doby“ a zároveň vytvárať univerzálnejšie obrazové záznamy o ľuďoch v lokalite Medzibodrožia. (Jozef Sedlák)