Veronika Marek Markovičová

Matricu tohto projektu tvorí divoká príroda, z ktorej sa vynárajú významy a obsahy prvých rokov manželstva, materstva a rodinného života. Esencie bytia, obalenej do symbolov. Autorka nás sprevádza haptickou skúsenosťou s matériou fotografie, keď dotyk a práca rukami umožňujú intímnejší vzťah s dielom, ktorého projekčnou plochou je krajina ako ontologicky dokonalá konštanta. Okrem čisto fotografického a kolážového prístupu sa dostáva doslova do útrob instantnej snímky – fotografiu rozoberá a oddeľuje jej vrstvy, aby do nich následne mohla zasahovať vyškrabávaním, rytím, vyrezávaním. Vediac, že makrokozmos je proces neustálej transformácie, rovnako ako aj naše vlastné mikrokozmy. Alebo, jednoducho povedané, Rastie(me) rozpráva o období, keď sú zrazu od vás závislé tri malé deti, máte byť milujúcou manželkou, spokojnou gazdinkou, snažíte sa nespáchať profesijnú samovraždu, ráno vstať a prežiť ďalší deň. (Anna Mlynek Maximová)